Súťažné hry

Anotácia: Amore prináša mozaiku troch príbehov, ktoré sa pretnú v jeden osudový okamih. Otvára zásadné témy ako tolerancia, fašizmus, či popieranie holokaustu. Pôvodná rozhlasová hra Amore je však autorov fikciou, osoby a miesta sú vymyslené. „Niet zákonov, je iba láska. Odložme preto skutky tmy a odblečme sa v zbroji svetla. Vo svetle života niet zákonov, niet prikázaní, je len jedno jediné, láska.“

Účinkujú: Juraj Smutný, Ivana Kivaderová , Viliam Hriadeľ, Daniel Výrostek, Alena Sušilová, Jakub Kováč, Milan Jareš a Marianna Kovačechová. Dramaturgia: Mária Danadová, réžia: Ján Mikuš.

Počúvať v archíve

Anotácia: Komorná psychologická rozhlasová dráma autorky Zuzy Ferenczovej rozkrýva pozadie jednej školskej šikany. Rodičia zainteresovaných detí, ktorých si pozve na rozhovor triedna učiteľka, sa však namiesto pokusu o analýzu problému a hľadania jeho prijateľného riešenia utápajú vo vlastných frustráciách, vzájomnom obviňovaní, či relativizovaní možnosti pomenovať, čo sa presne stalo a nájsť jednoznačné etické stanovisko k situácii. Nefunkčné rodinné a komunikačné schémy sa premietajú do vzťahov medzi deťmi a opakujú sa z generácie na generáciu v bludnom kruhu. Hra je zároveň metaforou polarizácie názorových táborov, neschopnosti komunikovať s rešpektom, neustále prítomnej podprahovej agresivity, ktorá eskaluje s digitálnymi technológiami.

Účinkujú: Miroslava Drínová, Richard Stanke, Judita Hansman, Lucia Vráblicová, Vladimír Kobielsky, Michaela Hanudelová, Johana Miklošíková, Lukáš Krčmár, Alex Koníček. zvukový majster: Peter Daniška, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, dramaturgia: Michaela Materáková, réžia: Veronika Martinková.

Počúvať v archíve

Anotácia: Príbeh klasického gogoľovského hrdinu - úradníka Popriščina, ktorého prácou je orezávanie pier ministra je príbehom, kde práve očami človeka prichádzajúceho o rozum môžeme sledovať absurditu spoločnosti okolo neho. Čím viac sa ponára do svojho šialenstva, tým priezračnejšia je autorova ambícia vypovedať pravdu o dobe. Nie je to však len ponor do dobového kontextu, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Jednoduchý človek plný ideálov, úradník na spodnej priečke spoločenského rebríčku, obyčajný človek, ktorý sa dokáže zamilovať a napokon tlakom reality okolo seba neodolať, nezvládnuť seba, svoj život... stačí sa pozrieť okolo seba, alebo možno aj do zrkadla a uvidíme ho tam tiež. Keď sa spoločnosť dehumanizuje, a človek sa stáva len kolieskom v systéme, v chaose strácajúcich sa obyčajných sociálnych interakcií, psychiatrie sa plnia. Avšak, kto iný, ako „blázon" je v skutočnosti kompetentný o realite hovoriť holú pravdu? Silný dramatický potenciál preslávenej novely Nikolaja Vasilijeviča Gogoľa (ktorá najskôr figurovala ako súčasť zbierky Arabesky a neskôr Petrohradských poviedok) spôsobil určite aj to, že sa práve táto novela stala predlohou pre množstvo divadelných spracovaní. Sama osebe je vlastne monológom, čiže skvelým materiálom pre herecký koncert jedného interpreta. V našej rozhlasovej adaptácii (autorka: Martina Vannayová podľa prekladu Viery Marušiakovej) sa tejto výzvy ujal doslova majster práce so štylizovaným slovom - Robert Roth.    

Autorka rozhlasovej úpravy: Martina Vannayová. Preklad predlohy – Viera Marušiaková. Účinkuje ROBO ROTH. Produkcia – Ľudmila Sabová, Hudobná dramaturgia – Ľudmila Hodulíková, Majster zvuku – Ľubica Olšovská, Dramaturgia – Peter Pavlac, Réžia  - Táňa Tadlánková.

Anotácia: monológy troch generácií žien - troch bosoriek. Sú obrazmi ich každodenného života, frustrácií a problémov, ale i bežných banalít, na ktoré nahliadajú s vedomím istej osudovosti – ezotericky podfarbeným pohľadom všadeprítomnej existencie duchov a nadprirodzenosti, ktorá sa vplieta do reality životov postáv. Autorka ich sleduje s nadhľadom až iróniou. Svet je globálny rovnako ako „preduchovnelé“ vedomie univerzálneho ženského vedomia. Tak sa žena z tretieho sveta, s ktorou sú tri generácie žien prepojené cez artefakty konzumného života - výrobok šampónu s africkými prísadami, obrázkom na igelitke a pod. na krátky, dramatický okamih, prepojí s ostatnými postavami v ich svete, aby sa opäť rozplynula v nenávratne jednotného časopriestoru, bez toho, aby do života troch žien svojím príbehom akokoľvek zasiahla.

Účinkujú: Judita Hansman, Dagmar Sanitrová a Zuzana Porubjaková. Dramaturgia: Štefan Timko; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Zvuk: Ľubica Olšovská; Réžia: Jana Strnisková.

Počúvať v archíve

Anotácia: Pôvodná rozhlasová hra inšpirovaná textom Fraňa Kráľa Čenkovej deti hovorí o súčasnej slovenskej chudobe, ktorá za prácou musí migrovať do zahraničia. Zároveň poukazuje aj na vzťahy vnútri rodiny, medzi súrodencami, ako i medzi jednotlivými sociálnymi vrstvami. Nastoľuje i otázky, čo všetko by sme boli ochotní urobiť na pokraji chudoby v boji o prežitie...

Účinkujúci: Veronika Husovská, Filip Pavúk, Petronela Garányová, Tristan Mihok, Stanislava Kašperová, Ľudmila Dutková, Jana Evelley, Zuzana Kúšiková, Samuel Gáfrik, Filip Lenárth, Antónia Kurimský Olšavská, Matej Erby, Svetlana Wittnerová, Simona Fedorková, Peter Krivý, Matúš Buch, Michal Novodomský, Igor KAsala, Slavomíra Fulínová, Gabriela Očkajová, Valéria Furješová, Matej Lacko. Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová, Majster zvuku: Michal Ballasch, Hudobná dramaturgia: Filip Lenart, Réžia: Michal Náhlík.

Počúvať v archíve

Anotácia: Takmer detektívny príbeh z cyklu Zmiešaná dvojhra na tému inakosť, alebo problémovosť, hovorí o živote kontroverzného hudobníka, duchovného, ale aj milovníka žien, Antonia Vivaldho. Kde je pravda a čo sa za všetkými tajomstvami skrýva?

Účinkujú: Miroslav Kolbašský, Juraj Zetyák, Alena Ďuránová, Róbert Šudík, Lívia Michalčík Dujavová, Peter Orgován, Peter Himič, Erik Jasaň, Stanislav Pitoňák a ďalší. Majster zvuku: Peter Krajčovič, hudobná dramaturgia: Michal Kentoš, dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová, réžia: Michal Spišák.

Počúvať v archíve

Anotácia: Denník Morového roku Daniela Defoa je fiktívnym denníkom udalostí, ktoré sa odohrávali počas veľkého londýnskeho moru v rokoch 1665-6. Autora s iniciálami H.F. popisuje udalosti od vypuknutia moru až po jeho vrcholy, v ktorých boli ulice zaplavené stovkami mŕtvych. Fiktívna reportáž, ktorú Defoe písal s odstupom viac ako päťdesiatich rokov po udalostiach, v presných detailoch zachytáva reakcie rôznych ľudí na pandémiu a jej smrteľné následky. Kolektívnym hrdinom románu je mesto Londýn a jeho obyvatelia. Množstvo drobných pozorovaní a príbehov líči nielen individuálne osudy ale aj účinky, aké mala pandémia na jedno z najväčších miest vtedajšej Európy, prosperujúce miesto výnosných obchodov a spoločenských udalostí na jednej strane a útočisko zástupov neúspešných a chudobných na strane druhej.

Preklad: Rudolf Koštial Produkcia: Petra Takáčová Hudba: Marek Kundlák Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann Majster zvuku: Peter Pištek Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Laco Kerata Účinkujú: Jakub Rybárik, Přemysl Boublík, Peter Sklár, Ladislav Konrád, Ľubica Očková-Konrádová, Tomáš Horváth, Miroslav Trnavský, Ivo Gogál, Ján Mistrík, Jozef Benedik, Dušan Vaňo, Jozef Domonkoš, Martin Vittek, Andrea Kvašňovská a Laco Kerata.

Počúvať v archíve

Anotácia: V roku 2100, krátko po globálnej ekologickej katastrofe, sa moria a oceány zodvihli tak vysoko, že zaliali všetko až do nadmorskej výšky 800 metrov nad niekdajšími morami. Jedna z ľudských komunít, ktoré prežili sa usadila v prímorskom prostredí pod vrcholmi štítov Vysokých Tatier. Noví ľudia si budujú vlastnú kultúru, ktorá je spleťou toho, čo vedia, aj čo nevedia. Napísala Michaela Zakuťanská.

Účinkujúci: Lucia Hrašková - Tajga; Jakub Muranský - Gerlach; Ľudmila Kozmenková - Tekla; Matej Erby - Hotel; Miriam Kuchárová - hlas. Dramaturgia: Hana Rodová, Zvuk: Michal Ballasch a Peter Krajčovič, Hudobná dramaturgia: Matúš Pavlík, Réžia: Stanislav Bilý.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasovú hru Ešte som tu a zostanem napísal Laco Kerata na základe vlastnej rovnomennej prozaickej knihy. Približuje tému, s ktorou sa v domácej rozhlasovej tvorbe takmer nestretávame. Starnutie muža je v ňom sprevádzané samotou a nepochopením zo strany okolia a rovnakou dávkou vlastnej neochoty rozumieť meniacemu sa okoliu. Vzďaľovanie sa skutočnosti tu má podobu utiahnutia sa do vlastných spomienok na zosnulú manželku, deti, minulosť a predstáv, ktoré sa so spomienkami miešajú. Akoby sa spomienok a predstáv nazbieralo za život toľko, že je potrebné v nich upratať a to si vyžaduje celého človeka. Pre túto fázu starcovho života má z jeho detí najväčšie pochopenie osamelý syn Samo v strednom veku, ktorý sa ku starcovi nasťahuje, aby sa vo svojej bývalej detskej izbe mohol živiť prekladaním a písať poéziu a popri tom starať o otca. Keratova hra aj vďaka citlivej réžii a výborným hereckým výkonom Vladimíra Jedľovského v úlohe Otca ako aj ostatných hercov ponúka hlboký ponor do života v jeho záverečnej fáze.

Účinkujú: Vladimír Jedľovský, Zuzana Tlučková, Jakub Rybárik, Lucia Hurajová, Danica Jurčová, Andrea Kvašňovská, Ľudmila Mandžárová, Dušan Kaprálik, Ladislav Konrád, Zuzana Jurigová Kapráliková, Ondrej Kaprálik, Laco Kerata. Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann Majster zvuku: Peter Pištek Produkcia: Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Laco Kerata

Počúvať v archíve

Anotácia: Dvaja dospelí muži sa náhodou nájdu a zistia, že majú veľmi veľa spoločného. Jeden je architekt a druhý psychiater, ale pravda o ich pôvode sa zisťuje postupne a vyjaví až nakoniec. Rozhlasová hra Gemini Miroslavy Kuracinovej Valovej bola v textovej podobe ocenená v súťaži Literárneho fondu o pôvodný divadelný alebo rozhlasový text v roku 2015.

Účinkujúci: Marek Geišberg - Rasťo; Juraj Zetyák - Braňo; Lucia Hrašková - manželka; Peter Lejko - otec Belák; Stanislav Pitoňák - Peter; Magdaléna Kolbašská - dieťa 1; Slavomír Kolbašský - dieťa 2, Majster zvuk: Michal Ballasch, Hudobný dramaturgovia: Alexander Berta a Viera Ballaschová, dramaturgia a réžia: Hana Kolbašská-Rodová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Bývalá seriálová hviezda, dnes učiteľ na základnej umeleckej škole – Michal, sa rozhodne naplniť svoje režijné ambície a nacvičiť s deťmi Čechovovho Platonova. Vďaka grantu z Európskej únie pri príležitosti roku koňa, naberá Koňar Platonov na základnej umeleckej škole reálne črty a Michal do príprav zapája všetkých svojich kolegov. Platonovom sa však stáva on sám a okrem tvorivej krízy, apatii a zmrazeným emóciám v meste do ktorého sa prichádza umrieť, čelí láskyplnému spiknutiu troch generačne odlišných žien. Aké je žiť a realizovať sa na periférii? Musí človek odísť do metropoly, aby sa dostal do rebríčka tridsať do tridsať? Je na vine za neúspech mesto? Maľovala by Frída Kahlo rovnako, keby žila v meste, ako je to naše? A ako to že Kant prežil celý svoj život v jednom meste? Tragikomédia Good place to die, ponúka magicko-grandžový pohľad na to, aký by bol Platonov, keby sa ocitol na svete dnes. Napísala Michaela Zakuťanská.

Účinkujú: Natália Puklušová, Ľubomír Raši, Ľubomír Bukový, Ela Lehotská, Martina Chmelanová, Marián Andrísek. Dramaturgia: Mária Danadová, Zvuk: Peter Janák, Hudobný dramaturg: Ján Fiala, Réžia: Iveta Ditte-Jurčová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Pôvodný rozhlasový lyrický triler Jána Mičucha hovorí o virtuálnom svete, morálnych otázkach, o hodnote života...

Účinkujú: BLAŠKOVIČOVÁ Ľubica / KOVALČIN Ján / ĎURÁNOVÁ Alena / KUCHÁROVÁ Miriam / ÚRADNÍK Jozef / PALKO Andrej / KUKA Jakub / MOLNÁROVÁ Erika Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová Majster zvuku: Peter Krajčovič, Hudba: Matúš Pavlík, Réžia: Hana Kolbašská-Rodová a Miroslav Kolbašský

Počúvať v archíve

Rozhlasová hra Michaely Rosovej Jédermanovo putovanie k vežičke v hrubých obrysoch sleduje známu stredovekú náboženskú moralitu o zmysle života. Krajinu pohlcuje mor a náš hlavný hrdina, Jéderman, sa tak ako mnohí ďalší snaží zachrániť útekom na tzv. morový kopček. Smrť mu kráča za pätami, občas už je celkom blízko a snaží sa mu dohovoriť, že odchod na vyvýšené miesto mu nepomôže, každý má svoj čas vymeraný a treba sa pripraviť na odchod. Hrdina sa však nevzdáva, ešte by si rád požil. Po ceste stretáva alegorické postavy ako je Hojnosť, Šťastie, Priateľstvo, Zem, Vesmír a Opica. Hra je z veľkej časti v duchu tradície rýmovaná.

Účinkujú: Matúš Kvietik, Ľubomír Bukový, Eva Moresová, Dominik Zaprihač, Renáta Ryníková, Ivana Kováčová, Ondřej Daniš, Juraj Smutný, Mária Šamajová a Mariana Mackurov. Hudobný redaktor: Ján Fiala. Majster zvuku: Peter Janák. Dramaturgia: Mária Danadová. Réžia: Iveta Ditte – Jurčová. Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová dramatizácia spoločenskokritického románu Dušana Mitanu je kritikou morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu i psychologickým románom s detektívnou zápletkou. Autorka rozhlasového scenára: Michaela Zakuťanská.

Preklad: Účinkujú: Roman Ferienčík - Peter Slávik; Rebeka Poláková - Helena Barlová; Dagmar Bruckmayerová - Alžbeta Sláviková; Matej Landl - Vlado Slávik; Lena Košická - Amália Kedrová; Roman Matisko - Petruška/Forenzný; Zuzana Kyzeková - Lapšanská; Ondrej Kaprálik - šofér/opitý chlap; Ladislav Konrád - Karol Rehora/Jačko dramaturg/opitý chlap; Miroslav Kráľ - Milan Plachý; Martin Mňahončák - vyšetrovateľ; Igor Kempaský - Dr. Gelovský/opitý chlap; Štefan Bučko - Viktor Ružička; Jana Lieskovská - Jana Haviarová; Ladislav Kerata - Dr. Bútor; Dominika Žiaranová - Katarína Nejezchlebová majster zvuku: Peter Daniška, hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková, dramaturgia: Ján Šimko, réžia: Milena Lukáčová

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová adaptácia autorskej inscenácie Divadla NUDE. Pojednáva o intímnych detailoch materstva, o nezvyčajnej kráse a skrytých pochybnostiach. O tom, aké vie byť materstvo mätúce a osamocujúce. Prečo je materstvo také zložité, keď trvá od počiatku? Bolo to tak vždy alebo teraz len príliš veľa premýšľame? Štyri matky a ich príbehy. ,,To už navždy budem mať strach o svoje dieťa?!".

Účinkujú: Ivana Kováčová, Lenka Libjaková, Gabrielita Yehuda Madjiah, Veronika Malgot a Lýdia Ondrušová.  Hudobný dramaturg: Ján Fiala a  Gabrielita Yehuda Madjiah. Majster zvuku: Marián Cibuľa. Dramaturgia a redakčná spolupráca: Mária Danadová. Režijná spolupráca: Zuzana Galková. Réžia: Veronika Malgot

Počúvať v archíve

Anotácia: Kniha historičky Maríny Zavackej je tak trochu knihou v knihe. Skrýva totiž jej erudovaný historický výklad nástupu ľudáckeho režimu na Slovensku, ako akúsi explikáciu, zároveň expozíciu k denníku Márie Janšákovej, nečakane uväznenej v Ilave roku 1939 bez akéhokoľvek právoplatného odsúdenia, ako politická väzenkyňa. Hodnota knihy, ktorej rozhlasová adaptácia má za ambíciu ju do dôsledkov naplniť, spočíva v subjektívnom pohľade na dobu a metódy devastujúce akékoľvek morálne hodnoty, ktoré nástup fašižmu na Slovensku priniesol. Ako plazivá nákaza sa dostával do myslenia ľudí a presúval moc do rúk lúzy. Popisuje metódy ponižovania, propagandy, jednoducho vznik totalitného “myslenia”, ktoré sa neskôr stalo princípom uplatneným nie len počas Slovenského štátu, ale aj počas obludnej fázy komunistickej éry našej krajiny. Knihu zdramatizovala Jana Juráňová.

Autorka dramatizácie: Jana Juráňová. Obsadenie: Jana Oľhová, Helena Geregová, Edita Koprivčević Borsová, Miroslav Trnavský, Lukáš Frlajs, Ján Gallovič, Přemysl Boublík, Roman Ferienčík, Richard Autner, Peter Kadlečík, Dagmar Sanitrová, Jeanette Švoňavská, Zuzana Kyzeková. Réžia - Adam Hanuljak, Dramaturgia - Peter Pavlac, Zvuk - Peter Pištek, Hudobná dramaturgia - Katarína Bielčíková, produkcia - Silvia Matovská, Alena Rumanovská. Počúvať v archíve

Anotácia: Dramatizácia poviedok Lajosa Grendela z knihy Einsteinove zvony. Napísal Ján Mikuš.

Účinkujúci: Michal ĎURIŠ - Ja; Jakub TOMAJKO - JA 1; Daniel VÝROSTEK - JA 2; Radoslav KURIC - Eiinstein; Juraj SMUTNÝ - Microfil; Ivana KIVADEROVÁ - Dora; Ivana KOVÁČOVÁ; Ján MIKUŠ; Egon TOMAJKO; Majster zvuku: Peter Janák, hudobná dramaturgia: Ján Fiala, dramaturgia: Egon Tomajko, réžia: Ján Mikuš.

Počúvať v archíve

Anotácia: Pôvodná historická hra Petra Karpinského na pozadí vyšetrovania vraždy spišského richtára prezrádza dejiny Spiša a predstavuje postavu hlavného lekára Spišskej župy,  Land Physikusa  na území zálohovaných XIII. spišských miest JohanesaMalétéra (1691-1755), ktorý tieto funkcie zastával od svojich 27 rokov až do svojej smrti. Podstata dobovej medicíny, politiky i filozofie života sa odkrýva v dlhých rozhovoroch medzi lekárom a kniežaťom Lubomirskim.


Počúvať v archíve

Anotácia: Režisér, herec a reformátor divadla JUDr. Ján Jamnický patril k zakladajúcim osobnostiam slovenského profesionálneho divadla. V zložitom období medzi dvomi svetovými vojnami, keď v novozaloženom Slovenskom národnom divadle dominovala realistická poetika režiséra a riaditeľa Jána Borodáča, tvoril inscenácie, inšpirované ruskými avantgardnými tvorcami. Hoci práve tieto zdroje sa ukázali najinšpiratívnejšími pre povojnový vývoj slovenského divadla, nebola Jamnického tvorba docenená ani po vojne. Po roku 1948 sa z divadla stiahol, okrem diania v divadle a v reflexii divadla jeho osobnú situáciu komplikovali ťažké choroby. Až v roku 1963 sa z iniciatívy mladých kritikov začalo na odborných konferenciách a napokon i na oficiálnych miestach prehodnocovať obdobie povojnových dejín slovenského divadla a pohľady naň. Dňa 16. decembra sa na pôde Zväzu slovenských filmových a divadelných umelcov konala viac ako trinásťhodinová diskusia. Podkladom pre ňu bola viac ako devädesiatstránková štúdia kritikov Ladislava Lajchu a Stanislava Vrbku Pokus o vyjasnenie sporných miest v dejinách povojnového slovenského divadelníctva. Druhá časť diskusie bola venovaná zástojom Jána Jamnického v oblasti školstva, vo filme a na VŠMU, kde sa v povojnovom období zamestnal, a očisteniu jeho mena. Hoci z diskusie vyplynula iniciatíva zväzu rehabilitovať Jamnického, nestalo sa tak. Plnej rehabilitácie sa Jamnický dočkal až v decembri 1969, po ďalšej diskusii, tentoraz na pôde Zväzu slovenských divadelných a rozhlasových umelcov. V rozhlasovej hre „Národné" pracuje Peter Pavlac so záznamami z oboch diskusií. Vystúpenia Jána Jamnického a ostatných aktérov tu podávajú správu nielen o komplikovanom osude výnimočného tvorcu. Hovoria tiež o situácii slovenského divadla a spoločnosti v rokoch po druhej svetovej vojne.

Účinkujú: Matúš Kvietik, Peter Kočiš, Ján Gallovič, Ivan Romančík, Ján Mistrík, René Jankovič, Martin Hronský, Pavol Šajmovič, Štefan Richtárech a Přemysl Boublík, Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková, Majster zvuku: Peter Pištek, Produkcia: Ľudmila Sabová, Dramaturgia: Ján Šimko, Réžia: Laco Kerata

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová verzia hry o katolíckom disidentovi a lekárovi Silvestrovi Krčmérym. Sústreďuje sa na mravné posolstvo jeho života vo väzení, kde ho nedokázali zlomiť ani najbrutálnejšími metódami vtedajšej ŠtB. Jeho živá viera mu pomohla prekonať dnes takmer až neuveriteľné spôsoby mučenia, ktoré mali za cieľ priviesť ho k „polepšeniu“, teda k popretiu jeho viery a súhlasu s mocenskými princípmi vládnutia komunistickej diktatúry. Silvester Krčméry sa však „nepolepšil“, prejavil obrovskú vnútornú silu, obstál aj v najťažších skúškach a zamietol všetky rozhodnutia súdov, na základe ktorých by mohol byť prepustený, ak by aspoň čiastočne priznal svoju vinu, pretože žiadnu necítil. Hra sa odohráva v dvoch časových rovinách – v deväťdesiatych rokoch v jeho ordinácii, kde ho navštívi jeho bývalý vyšetrovateľ, a v päťdesiatych rokoch na rôznych miestach jeho vyšetrovania a väznenia. Nevyhnutnosť pokánia a povznášajúca sila odpustenia sú nepatetickou hĺbkovou témou hry a jej odkazom aj pre súčasnosť.

Účinkujúci: Ľubomír FELDEK - Hlásateľ; Richard AUTNER - Silvester Krčméry; Matej MARUŠIN - Diabol; František KOVÁR - Silvester Krčméry po rokoch; Dušan JAMRICH - Diabol po rokoch; Ján GALLOVIČ - Jukl; Štefan BUČKO - Kauzál; Jana OĽHOVÁ - Matka; Lucia VRÁBLICOVÁ - Hlas; hudobná dramaturgia: Zuzana Jurišová; zvuk: Rudolf Fritzman; réžia: Kamil Žiška

Anotácia: Hviezdoslavovu nehrávanú a prakticky neznámu drámu Otčim (1871) zaraďuje literárna história do skupiny tzv. drám svedomia, ako vhodný a nevyhnutný predpoklad pre vznik psychologicko-realistickej drámy. V príbehu Otčima (želiara), ktorý stratiac svoje majetky, rozhodne sa svoj zúfalý sociálny status riešiť vydajom svoje nevlastnej dcéry za predstaviteľa miestnej šľachty, vidieť Hviezdoslavov pokus vysporiadať sa množstvom zvláštnych, dramatických situácií, s ktorými ako autor drám dovtedy nemal žiadnu skúsenosť. Výsledok je však nečakane netradičný, nakoľko práve jeho dramatická neskúsenosť mu dáva možnosť budovať situácie celkom inak, než by to urobil dramatik skúsený. Aj poetickosť jeho jazyka sa tak do "prózy" drámy dostáva ako nečakaný filter, povyšuje realizmus, stáva sa výzvou, napriek tomu nečakane dramatickou. To však nie je jediný zvláštny aspekt tejto hry, nakoľko samotný text je silne angažovanou kritickou sondou do súdobej reality monarchie, kde šľachta už dávno nereprezentuje deklarované hodnoty a samotný autor sa tak stáva nečakane aktívnym kritikom pomerov Uhorska svojej doby. Divadelnú hru Otčim Hviezdoslav písal pomerne mladý, čo sa odráža na jej apeletívnosti a výrazne hru odlišuje od jeho neskoršej, poeticko-romantickej línie tvorby. Verzia z pera Michaely Zakuťanskej má za ambíciu predovšetkým zvýrazniť nebývalý dramatický potenciál tejto prakticky neznámej hry, jej spoločenský dosah a najmä špecifický jazyk, ktorý je pre Hviezdoslava doslova emblematický. Ide teda skôr o dobrodružné objavovanie dramatickej klasiky, ktorá by nemala ostať len na stránkach knižiek. Autorka rozhlasovej úpravy: Michaela Zakuťanská

Obsadenie: Ida Rapaičová, Štefan Bučko, Dano Heriban, Michal Režný, Katarína Šafaříková, Zuzana Porubjaková, Laco Kerata a Anna Rakovská Réžia: Ján Šimko Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Milan Greguš Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková Produkcia: Ľudmila Sabová a Silvia Lukáčová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová adaptácia divadelnej trúchlohry Augusta Strindberga v preklade Ladislava Obucha pichľavo ironizuje súdobú spoločnosť, jej mravy, konvencie, záujmy. Otvára pred poslucháčom zákulisie manželského spolunažívania v jeho hlbokej analýze, pričom poukazuje na to, ako manželstvo uvoľňuje v ľuďoch základné inštinkty, aké ľahké sa je dostať od lásky k nenávisti, ako možno duševne rozložiť slabšieho partnera …

Preklad: Ladislav Obuch. Dramaturgia: Hana Rodová. Réžia: Hana Rodová. Majster zvuku: Peter Krajčovič. Hudobný dramaturg: Alexander Berta. Produkcia: Renáta Miškovičová. Účinkujúci: Miroslav Kolbašský, Soňa Harčar Petrillová, Igor Kasala, Judita Vicianová, Róbert Šudík, Michaela Domovcová a Peter Cibula

Počúvať v archíve

Anotácia: Hra je rozhlasový debut spisovateľky, scenáristky a divadelnej tvorkyne, autorky zbierky poviedok Sladký život (finálová desiatka Anasoft Litera 2018), v ktorej tematizuje stratených tridsiatnikov, ktorí nezapadli do „biorytmu súčasného sveta“. Hlavnou hrdinkou tejto komornej hry je maliarka Ivetka, ktorá sa nedokáže realizovať vo svojej profesii a živí sa ako recepčná v hoteli. Je uväznená v stereotype monotónnej nenapĺňajúcej práce a svojho opotrebovaného vzťahu. Na prvý pohľad sa zdá, že Ivetka svoju neuspokojivú životnú situáciu berie s humorom a ľahkosťou, keď svoju potrebu „vytvoriť niečo zmysluplné“ dokáže pretaviť, napríklad, do výroby absurdného množstva limonád všetkých farieb a príchutí. Všetko zmení bizarný telefonát záhadného pána Hybša, ktorý býva v hoteli, aj keď v ňom v skutočnosti vôbec nebýva. Pán Hybš a tajomná Madam, ktorá Hybša neustále kontroluje a ponižuje, vťahujú Ivetku stále hlbšie do svojho príbehu, ktorý čoraz viac pripomína hrozivú nočnú moru. Nie je jasné, či to, čo sa Ivetke deje, je skutočnosť alebo len vyplávali na povrch jej podvedomé myšlienky a pocity, ktoré si nechce pripustiť.

Preklad:Účinkujú: Henrieta Koláriková, Matej Landl, Edita Borsová, Martin Hronský, Přemysl Boublík. Zvuk: Rudolf Fritzman, Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková, Dramaturgia: Michaela Materáková, Réžia: Laco Kerata.

Počúvať v archíve

Anotácia: Príbeh o štyroch ženách v jednej kuchyni a jednom mužovi, ktorý je všade. Nikto nás tak nemiluje ako naša mama. Nikto nás tak nepozná ako naša dcéra. Nikto pre nás nemá viac pochopenia a nikto nás nevie rýchlejšie vytočiť do nepríčetna. Puto matersko-dcérske je najsilnejšie, najzachraňujúcejšie a najzraňujúcejšie zo všetkých pút, aké v živote poznáme. A čo ešte keď sa dcéry dostávajú do rovnakých situácií ako matky! A čo ešte, keď vzťahy komplikujú muži. Naše veľké dejiny sa odohrávajú na bojiskách, v zasadačkách a v limuzínach. Malé dejiny v kuchyniach. A niekedy sa tie kuchyne stávajú dejiskom všetkého. Matka, dve dcéry a jedna vnučka, duchaplne a nebojácne bojujú jedna proti druhej, ale keď je treba, aj bok po boku za záchranu svojho sveta.

Preklad: Emília Vášaryová, Zuzana Porubjaková, Zuzana Fialová, Kristína Andilová, Boris Farkaš, Ivan Martinka. Zvukový majster: Milan Greguš, hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann, dramaturgia: Zuzana Kolmosová, réžia: Eva Borušovičová

Počúvať v archíve

Anotácia: Hudobno-dramatická kompopzícia, v ktorej sa ako kontrapunkt odvíjajú príbehy, ktoré delia tisícročia - staroveký lyrický príbeh Šalamúnovej piesne a tragický príbeh odohrávajúci sa v 20.storočí. Oba však hovoria o životodarnej sile lásky.

Účinkujúci: Ivan ROMANČÍK - Rozprávač; Martin HRONSKÝ - Roman; Táňa PAUHOFOVÁ - Judita; Ján GALLOVIČ; Přemysl BOUBLÍK; Ján MISTRÍK; Eva MATEJKOVÁ; Lucia VRÁBLICOVÁ; Miroslava DRÍNOVÁ; Roman MATISKO; Lucia HURAJOVÁ; Ladislav KONRÁD; Mária LANDLOVÁ; Miroslav TRNAVSKÝ; Vladimír ČERNÝ; Dušan KAPRÁLIK; Roman FERIENČÍK; hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann; zvuk: Hubert Geschwandtner, Peter Pištek; réžia Milena Lukáčová

Anotácia: Dramatizácia románu Rudolfa Slobodu prináša príbeh hrdinu, ktorý sa na sklonku stredného veku  vyrovnáva so smrťou otca a rekapituluje svoj vlastný život. V dramatizácii Zuzany Ferenczovej.

Účinkujú: Miro Noga, Diana Mórová, Helena Geregová, Katarína Križanová, Zuzana Kapráliková, Mirka Drínová, Katarína Novotková, Táňa Kulíšková, Vladimír Jedľovský, Zuzana Kyzeková a Ivan Romančík. Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková. Majster zvuku: Rudolf Fritzmann. Produkcia: Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová. Dramaturgia: Ján Šimko. Réžia: Táňa Tadlánková 

Anotácia: Česká autorka Magda Wdowyczynová už vytvorila pre Český rozhlas niekoľko rozhlasových hier, v ktorých priniesla silné témy i autentické osobné skúsenosti. Pre slovenských poslucháčov napísala vianočný príbeh, ktorý sa odohráva v netradičnom prostredí psychiatrickej liečebne. Hra je o osamelosti, ale i nádeji, ktorú prináša priateľstvo. Počas najrodinnejších sviatkov v roku ostali v liečebni iba traja pacienti, ktorí nemajú kam ísť. Vyrovnávajú sa tu so svojimi neľahkými osudmi, chorobami a smútkami. Od vonkajšieho sveta, ale aj od seba navzájom ich neoddeľujú len vážne diagnózy, ale i vlastná vnútorná uzavretosť. Okrem toho sa tu stretli tri, už napohľad, rozdielne bytosti - klavírna virtuózka, svojský, prostoreký kolotočiar aj excentrická tínedžerka. Napriek tomu dokážu prekonať vzájomné antipatie, vyjsť zo svojich ulít a vytvoriť symbolickú, i keď netypickú „vianočnú rodinu“. Ich vzájomné stretnutie a porozumenie sa stáva nádejou nielen pre ľudí za plotom psychiatrickej liečebne, ale aj pre tých tam vonku. Zároveň nám ukazuje, že plot je iba pomyselná hranica a tí za ním, rovnako ako tí vonku, túžia po vzájomnom porozumení a blízkosti. Emotívne silné ale aj humorné momenty príbehu podporili výborné herecké výkony hlavných predstaviteľov aj pesničky, ktoré boli pre potreby tejto hry nahraté s klavírnym doprovodom Rudolfa Fritzmana.

Účinkujú: Daniela Kuffelová, Ľubomír Paulovič, Dominika Žiaranová, Edita Borsová, Jana Lieskovská, Ondrej Kaprálik. Preklad: Simona Rezníčeková, Zvuk: Rudolf Fritzman, Hudubná dramaturgia: Lída Hodulíková, Dramaturgia: Michaela Materáková, Réžia: Milena Lukáčová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Inge Hrubaničová si pre svoju hru na motívy próz Stanislava Rakúsa vybrala prózy Telegram a Fáza uvoľnenia. Vznikla originálna hra s Rakúsovými postavami a postavičkami, v ktorej sa naplno prejaví autorova schopnosť zachytiť všedné životy hrdinov strednej triedy z (východo)slovenských miest a mestečiek. Prostredníctvom postavy učiteľa sa zoznamujeme s malomeštiakmi a ich radosťami i starosťami.   

Účinkujúci: Richard Stanke; Ondrej Kovaľ; Rebeka Poláková; Peter Trník; Kveta Stražanová-Lukošíková; Boris Farkaš; Dušan Kaprálik; Jana Hubinská; Michal Ďuriš; Zuzana Kapráliková-Jurigová; Ľubomír Paulovič; Štefan Kožka; zvuk: Milan Greguš, Peter Krajčovič; réžia: Júlia Rázusová

Počúvať v archíve

Anotácia: Tereza Semotamová patrí k mladej generácii českých spisovateľov a je aj skúsenou a oceňovanou rozhlasovou autorkou. Pôvodnú rozhlasovú hru Vnútroblok napísala pre Slovenský rozhlas, z češtiny ju preložila Martina Vannayová. Hra je mozaikou fragmentov - mikropríbehov z vnútrobloku - bytového domu, kde ľudia žijú vedľa seba, ale nie spolu a prežívajú tu svoj večný kolobeh nedieľ. Hra je cestou do vnútra jedného domu, ale aj do vnútra rozprávačky - pozorovateľky tohto neustále bzučiaceho života. Vo svojich vnútorných monológoch i v rozhovoroch s inými postavami glosuje svoje nedeľné neurózy a hľadá východisko zo svojej existenciálnej krízy.

Účinkujú: KONEČNÁ Zuzana / RAPAIČOVÁ Ida / CHLEBCOVÁ Barbora / TRNAVSKÝ Miroslav / HRČKA Juraj / PAJTINKOVÁ Alena / LABUDA Marián / KULÍŠKOVÁ Tatiana / GOGÁL Ivo / HANSMAN Judita / FERIENČÍK Roman / KAPRÁLIK Ondrej / KONÍČEK Erik / LUPRICHOVÁ Gréta / zvukový majster: Andrej Klimits, hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková, dramaturgia: Michaela Materáková, réžia: Veronika Martinková

Počúvať v archíve

Anotácia: Zuza Ferenczová situovala svoju pôvodnú rozhlasovú hru k 30. výročiu Nežnej revolúcie do nečakaného prostredia súkromného domova pre seniorov. Cez postavy seniorov, ich drobné príbehy a špecifické vnímanie okolitého sveta sa zamýšľa nad témou slobody, vnútornej aj vonkajšej, ale aj nad tým, akým spôsobom zásadné dejinné udalosti, v tomto prípade „opätovné nadobudnutie slobody“ formujú a ovplyvňujú ľudské životy. Na sklonku svojho života, vo chvíľach, kedy by sa možno očakávalo dôstojné bilancovanie prežitého, postavy sa ocitajú v sterilnom a bezútešnom poslednom odložisku „ nemohúcich a nepotrebných“, sú doslova zamknutí v zariadení, z ktorého nie je cesta von. Nadýchať sa čerstvého vzduchu môžu ísť len do záhrady, ktorá je však obohnaná plotom. Na svojej „poslednej štácii“ sa teda symbolicky vracajú do vonkajšej neslobody, v ktorej prežili väčšinu svojho života. Ich monotónny a ubíjajúci život sa točí okolo obľúbených seriálov, salámových chlebíkov a zdravotných indispozícií a udalosti vonkajšieho sveta sem akoby vôbec nedoliehali. Blížiace sa oslavy 30.výročia revolúcie sú pre obyvateľov domova približne rovnako bezvýznamné ako Medzinárodný deň behu – radi oslávia hoci aj ten, hlavne, aby k tomu boli syrové pagáčiky. Hlavná postava, Bohuš, blúdi po chodbách zariadenia a hľadá cestu von, balansujúc pritom na pomedzí reality a svojho vnútorného sveta. V spomienkach sa vracia k intenzívnym pocitom eufórie a nádeje, ktorú pociťoval pred tridsiatimi rokmi na námestí. Zároveň v náznakoch zisťujeme, že sa táto nádej rozdrobila v dezilúzii z udalostí nasledujúcich rokov, v poznaní, že spoločnosť nie je také jednoduché pretvoriť, nestačí na to jeden čarovný okamih na revolučnom námestí. Aj uprostred všetkej beznádeje uviaznutia v klaustrofobickom svete, ktorý slúži len na napĺňanie základných telesných potrieb, nemožnosti zmeniť svoje okolie k lepšiemu, neschopnosti vykročiť za hranicu vlastných stereotypov, existuje svetielko nádeje. Možno je to nepatrný okamih priblíženia sa tomu druhému, obyčajný pocit ľudskosti a spolupatričnosti.

Účinkujú: František Kovár, Zuzana Krónerová, Emília Vášaryová, Lucia Vráblicová, Richard Stanke, Michaela Piesyk, Eva Matejková, Ida Rapaičová a Dušan Kaprálik. Hudba: Fero Király, Dramaturgia: Michaela Materáková, Zvuk: Ľubica Olšovská, Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková, Réžia: Adam Hanuljak

Počúvať v archíve

Anotácia: Príbeh zo súčasnosti z cyklu Zmiešaná dvojhra na tému inakosť, alebo problémovosť, sleduje prácu investigatívneho novinára, ktorý pátra po okolnostiach zámeru ťažby zlata v malom slovenskom meste. Hľadanie pravdy na pozadí ekologickej katastrofy je i sondou do novinárskej a politickej kuchyne a odkrývaním a posúvaním hraníc etiky. Autor: Peter Janků.

Účinkujú: Matej Lacko, Dana Košická, Ivan Krúpa, Jakub Kuka, Alena Ďuránová, Soňa Petrillová. Dramaturgia a réžia: Hana Kolbašská- Rodová, zvukový majster: Peter Krajčovič, hudobná dramaturgia: Peter Kentoš

Počúvať v archíve

Anotácia: Pôvodná rozhlasová hra Stanislava Bilého z čias koronakrízy na Slovensku. Niekoľko priateľov - rádioamatérov žije svoje izolované životy v neľahkom čase pandémie.

Účinkujúci: Miroslav Bodoki - Sveťo; Michal Soltész - Hugo; Vasiľ Rusiňák - Oto; Michal Novodomský - Blavák; Miroslav Kolbašský - Francúz/Čech/Talian; Igor Latta - colník; Tatiana Poláková - Lucia; Stanislava Kašperová - Linda; Peter Béreš - moderátor. Hudba: Martin Husovský, majster zvuku: Michal Ballasch, dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová, réžia: Stanislav Bílý.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová minidráma z cyklu Dozvuky Nežnej. Dozvuky Nežnej môžu v každom, kto prežil to nezabudnuteľné obdobie „keď sa už mohlo...“, vyvolať iné spomienky: Pre niekoho to môže byť rozjarený zvuk ŠKODOVKY 120, keď po prvýkrát mohla ísť po talianskej diaľnici sto dvadsiatkou. Pre iného je to famózna akustika živého koncertu skupiny Dire Straits, na ktorý sa už človek mohol dostať bez obáv straty vlastného života. Alebo je to intonácia talianskeho sprievodcu, ktorý vám do slúchadiel wolkmana po anglicky vysvetľuje obdivuhodnú históriu i súčasnosť svetoznámej ARÉNY DI VERONA. A môže to byť aj všetko dokopy, keď sa rozhodnete, že sa so svojou láskou aj vy vydáte do mesta zamilovaných, aby ste konečne doma mohli povedať... BOLI SME TAM! Napísal Ján Uličiansky.

Účinkujú: Richard Stanke - sprievodca; Silvia Soldanová - Júlia; Branislav Mosný - Roman, dramaturgia: Zuzana Kolmosová, hudobná dramaturgia: Marek Kundlák, zvuková majsterka: Ľubica Olšovská, réžia: Ján Uličiansky.

Počúvať v archíve

Anotácia: Podstata tvorby dr. Nádaši-Jégého by sa dala označiť pojmom “realistická”. Avšak je to realizmus bystrého oka doktora, ktorému predovšetkým nechýba ironický, ba často až cynický nadhľad na realitou, ktorej sa ako lekár “dotýkal”. Podstatný je však aj fakt, kde pôsobil, v regióne, ktorý bol odjakživa považovaný za jeden z najodľahlejších a teda najzaostalejších, čo v spojitosti s jeho profesiou vytváralo skvelý predpoklad k realizmu značne kritickému, realizmu plnom humoru a nadhľadu. Poviedka Česť v rovnomennej adaptácii Mira Dacha všetky tieto aspekty odráža, dokonca už v základnej situácii. Tá je postavená na liste vojakovi na front, v ktorom mu kamarát z dediny odkazuje, že jeho frajerka sa spustila s ruským vojakom, čo sa ubytoval u farára v ich dedine. Tento fakt je spúšťačom bizarného návratu vojaka domov, ktorého vyústenie je absolútne vzdialené štandardnému očakávaniu, aké by sme si mohli predstaviť. Ide teda o ďalšiu z perál slovenskej literatúry, ktorá vo svojej realizácii našla dôstojnú pointu, plnú už spomínaného nemilosrdného humoru, ktorý je pre Nádaši-Jégého tak charakteristický.


Počúvať v archíve

Anotácia: V cykle Ako to bolo ďalej  ponúkame moderné interpretácie klasických literárnych a dramatických textov. Ján Mikuš sa podujal napísať a režijne spracovať pôvodnú rozhlasovú hru inšpirovanú románom Johanna Wolfganga Goetheho – Utrpenie mladého Werthera. Nazval ju Chorus delicti. Hlavný hrdina Werther odchádza na dedinu loviť zvuky, píše článok do jedného časopisu o soundscape, teda o snímaní zvukovej krajiny. Tu stretáva Annu. "Zašiel som do lesov, hneď na konci dediny sa len o niekoľko minút dostanem do veľkej doliny, nad Iľanovskou riečkou sa vyštverám vysoko na svah a tu zahajujem svoj lov, lov zvukov. Zvukové uchopenie svitania je symfóniou pre moje uši." Chorus Delicti sa nahrávalo kombinovane v štúdiu RTVS BB a v autentickom exteriérovom prostredí na Liptove.    


Anotácia: Ladislav Nádaši Jégé sa v slovenskej literatúre nachádza trochu mimo hlavného ideového prúdu svojich súčasníkov. Hoci ho zaraďujeme k realistom, jeho postoj k „národne uvedomelému písaniu“ bol skôr vlažný a väčšina jeho diel vyšla až v prvorepublikovom období. Aj poviedka Dáma v hoteli Bellevue, ktorej rovnomennú rozhlasovú dramatizáciu ponúka autorka Zuzana Ferenczová, bola po prvý krát publikovaná v roku 1925. I keď je dej poviedky situovaný do švajčiarskeho mesta Luzern, na konci 19.storočia, odráža skôr atmosféru a eufóriu z víťazstva a slobody v novovzniknutom štáte. Hlavný hrdina je sebavedomý a samoľúby Slovák, sveták, ktorý sa v mnoho-národnej európskej spoločnosti švajčiarskeho letoviska cíti ako ryba vo vode, keď plynule prechádza z jedného cudzieho jazyka do druhého. Hoci Jégé svojho hrdinu ironizuje, môžeme v ňom vidieť jeho mladícke alter ego - veľmi dobre situovaného mestského človeka, ktorý ovládal sedem jazykov a sám seba vnímal skôr v širšom, než národnom kontexte. V sparnom lete, kedy dámy odhaľujú svoje dekolty viac než zvyčajne, mučí tohto hrdinu predstava, že by sa mal iba pozerať. Preto roztočí komediálny kolotoč, podfarbený tónmi rozmarných dobových operetiek. Ale nebol by to Jégé, aby nakoniec, svojmu po „zakázaných dobrodružstvách“ bažiacemu hrdinovi neudelil lekciu.  

Účinkujú: Juraj Kemka, Barbora Chlebcová, Dominika Žiaranová, Štefan Kožka, Miroslava Drínová, Juraj Predmerský, Miroslav Trnavský, Roman Ferienčík, Richard Stanke, Ondrej Kaprálik, Ivan Šándor a Martin Hronský. Dramaturgia: Michaela Materáková, Hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, Majster zvuku: Milan Greguš, Réžia: Táňa Tadlánková.

Počúvať v archíve

Anotácia: Krátka hra z cyklu Zmiešaná dvojhra na tému domov. Každý z nás si v sebe istým spôsobom nesie svoje nevysporiadané rodinné vzťahy. Najvypuklejšie sú azda medzi tými, ktrorí sa obrnia tvrdohlavosťou, hrdosťou, či neschopnosťou prejaviť skutočné city. A čo ak je všeko úplne inak?

Účinkujú: KUKA Jakub / ĎURÁNOVÁ Alena / SRNÍK Boris / KOZMENKOVÁ Ľudmila / ORGOVÁN MOLNÁROVÁ Erika / ŠUDÍK Róbert / Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová, hudpbná dramaturgia: Alexander Berta, majster zvuku: Michal Ballasch, réžia: Júlia Rázusová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Meno prozaika Samuela Bodického zrejme nie je poslucháčom príliš známe. Pôsobil v druhej polovici 19.storočia a bol evanjelickým kňazom, spisovateľom a teda typickým predstaviteľom vzdelanej intelektuálnej vrstvy. Ako spisovateľ je známy najmä svojou snahou vymaniť literatúru spod sentimentálnych a romantizujúcich klišé a teda jeho prózy sú evidentne snahou o cestu k oveľa realistickejšiemu vnímaniu situácií, charakterov a najmä samotnej doby, v ktorej žil. V próze Nihilisti, ktorá sa stala predlohou rozhlasovej dramatizácie Vladimíra Hanuliaka si vybral prostredie vyššej vrstvy a v zdanlivo romantickom príbehu lásky ukazuje totálny rozklad konkrétnej spoločenskej skupiny a jej rezignáciu na obsah skutočnej hodnoty. Práve v tejto próze ukazuje svoju schopnosť na malej ploche vystihnúť podstatu charakteru a postaviť do kontrastu klišé a realitu. Sledujeme tak príbeh mladého muža zo zámožnej rodiny, ktorý si myslí, že má svoj život v rukách (v osobnej i profesnej rovine), neuvedomuje si však, že je stále viac a viac manipulovaný spoločnosťou okolo seba, zavádzaný a klamaný. Nie je však obeťou v pravom slova zmysle, nakoľko sa sám, dobrovoľne stáva súčasťou „systému“, ktorý ho zničí. Práve v tomto zvláštnom pocite bezvýchodiskovosti je zrazu novela z roku 1880 až nečakane súčasnou, hoci oblečená v kostýme z druhej polovice 19.storočia.

Účinkujúci: Přemysl BOUBLÍK; Natália KAJZEROVÁ; Matej LANDL; Štefan BUČKO; Táňa RADEVA; Alfréd SWAN; Vlado ČERNÝ; Roman FERIENČÍK; Miroslava DRÍNOVÁ; Roman MATISKO; Marta MAŤOVÁ; Martin HRONSKÝ; Vladimír SEMAN; Dušan VAŇO; Jozef DOMONKOŠ; hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková, zvuk: Peter Pištek

Počúvať v archíve

Anotácia: Štefan Letz sa zaraďuje medzi najtalentovanejších predstaviteľov medzivojnovej slovenskej literatúry, hoci jeho životopis je najmä v detstve skôr odrazom života v monarchii. Napriek zložitej rodinnej situácii a rôznych štúdiách (Vysoká škola poľnohospodárska, dva roky štúdia práva na Karlovej Univerzite), prechádza aj kurzom na dramatickej akadémii v Prahe. Vďaka tomu sa na dva roky dokonca stáva členom Činohry SND, v turbulentnom období, pár rokov po jeho založení v roku 1920. V tomto období vznikla aj poviedka Dráma v hereckom dome, ktorá sa stala východiskom pre rozhlasovú adaptáciu Briana Brestovanského. Poviedka má silný autobiografický podtext, ale jej vzácnosť spočíva najmä v odraze atmosféry dobového života v Prešporku a najmä v kontexte ťažko sa rodiaceho profesionálneho slovenského divadla. Adaptácia v cykle Naša zabudnutá klasika vznikla aj s prihliadnutím k Roku slovenského divadla (2020).


Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová hra podľa poviedky Margity Figuli Extáza je situovaná do mestkého prostredia medzivojnového Československa. Je epizódou zo života mladej slobodnej ženy, ktorá počas letovania u svojej tety vášnivo platonicky vzplanie k ženatému mužovi. Hlboký ponor do vnútorného sveta ženy ozvláštňuje poetický literárny štýl Margity Figuli.

Účinkujú: Barbora Chlebcová; Přemysl Boublík; Juraj Hrčka; Božidara Turzonovová; Marta Sládečková; Lenka Košická. Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák, zvukový majster: Peter Daniška, dramaturgia: Michaela Materáková, réžia: Veronika Martinková.

Anotácia: Krátka hra z cyklu Zmiešaná dvojhra na tému domov rozohráva príbeh dvoch žien, dvoch rozdielnych generácií a rozdielnych svetov. Inšpirované skutočnými udalosťami.

Účinkujú: BALLOVÁ Adriana / VICIANOVÁ Judita / HIMIČ Peter Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová, Majster zvuku: Michal Ballasch, réžia: Pavol Uher.

Počúvať v archíve

Anotácia: Timravina novela Hrdinovia je bohatou mozaikou postáv a osudov, obrazom dediny počas 1.svetovej vojny. Autorka Gabriela Alexová sa vo svojej dramatizácii sústreďuje na ženské postavy, ktoré aj v pôvodnom Timravinom texte zohrávajú ťažiskovú úlohu. Skutočnými hrdinami hry sú teda ženy - hrdinky, postavené do hraničnej životnej situácie, ktorá premieňa perspektívu pohľadu na ich vlastné životy. Do rozhlasového spracovania diela sa autorke veľmi zdarne podarilo preniesť Timravine brilantné a často nemilosrdné postrehy pozorovateľky - znalkyne svojho prostredia. Hra je však zároveň modernou a odvážnou  interpretáciou Timravinho diela. Načrtnuté osudy jednotlivých postáv, ktorým nechýba zmysel pre dokumentárny detail, spája hlavná dejová línia rozprávačky Katy, ktorej jedinej vojna, paradoxne, zmenila život k lepšiemu, lebo ju zbavila trápenia s mužom, ktorý bol násilník a alkoholik.

Účinkujú: Jana Lieskovská; Melánia Jakabovičová; Edita Borsová; Lenka Libjaková; Roman Ferienčík; Zuzana Kyzeková; Marta Maťová; Přemysl Boublík; Matúš Krátky; Tatiana Kulíšková; Ladislav Konrád; Alfréd Swan; Martin Kaprálik. hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, zvukový majster: Stanislav Kaclík, dramaturgia: Michaela Materáková, réžia: Milena Lukáčová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Jarko Elen (vlastným menom Jaroslav Kaiser) je určite veľmi špecifická osobnosť slovenskej literatúry. Patril ku generácii českých učiteľov, ktorí mnohí prišli po I. svetovej vojne na Slovensko, pomáhať zvyšovať úroveň vzdelania, záujmu o kultúru, literatúru, či umenie vôbec. Na Slovensku i začal písať (už po slovensky) a hoci jeho vzormi boli českí spisovatelia ako Otokar Březina, či Vítězslav Nezval, jeho tvorba sa stala prienikom avantgardných vplyvov súdobej európskej literatúry s prostredím, ktoré sa stalo jeho novým domovom. Jeho tvorba však nebola len prozaická (publikoval v Mladom Slovensku, či v časopise DAV), napísal aj množstvo operných a muzikálových libriet, textov piesní a niekoľko jeho divadelných hier sa dokonca zaraďuje medzi expresionistické drámy, tak veľmi odlišné od súdobej dramatickej spisby zameranej na prostredie slovenskej dediny. Hriech Pátra Marcela je jeho prozaickou prvotinou (1923), ale nesie už všetky znaky jeho silne poetizujúceho štýlu, kde atmosféra a popis vnútorného stavu postavy je pre neho alfou a omegou vnímania textu. Aj táto poviedka je zreteľnou ukážkou literárneho expresionizmu, je množstvom osobných výkrikov, ktoré vyplývajú zo stretu prísnej spoločenskej tradície s intímnou potrebou naplnenia lásky a vzťahu medzi mužom a ženou, lásky, ktorá je od podstaty neuskutočniteľná, pretože je „zakázaná".

Obsadenie: Zuzana Porubjaková, Ondrej Kaprálik, Štefan Kožka, Tatiana Kulíšková, Laco Konrád a Lucia Vráblicová Réžia - Adam Hanuljak , Dramaturgia - Peter Pavlac, Zvukový majster - Ľubica Olšovská Hudobná dramaturgia - Rudolf Pepucha, produkcia - Ľudmila Sabová, Hudobné improvizácie - Dana Danišková.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová minidráma z cyklu "Čakanie na Nežnú" k 30. výročiu Nežnej revolúcie 1989. Príbeh dvoch ľudí, mladého umelca, opojeného revolučnými udalosťami a jeho staršej susedky, s ktorou sa stretáva pri strate kľúčov. Symbolické stretnutie po mnohých rokoch neskôr a prekvapujúce odhalenie totožnosti susedky vedie ku kladeniu otázok, aká vveľká bola obludná spletitosť socialistického podhubia bývalého režimu. Autorská a režijná práca Jána Uličianskeho.

Účinkujúci: Marek GEIŠBERG; Emília VÁŠÁRYOVÁ; Autor: Ján Uličiansky, autor hudby: Marek Geišberg, dramaturgia: Zuzana Kolmosová, zvuk: Ľubica Olšovská, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, réžia: Ján Uličiansky

Počúvať v archíve

Anotácia: V cykle Ako to bolo ďalej  ponúkame moderné interpretácie klasických literárnych a dramatických textov. Milo Kráľ sa podujal napísať a režijne spracovať pôvodnú rozhlasovú hru inšpirovanú románom Fjodora Michajloviča Dostojevského Zločin a trest. Hlavný hrdina Raskoľnikov sa prostredníctvom listov z väzenia snaží skontaktovať muža, ktorý ho dostal za mreže Porfirija Petroviča, a presvedčiť ho (presnejšie seba) o vlastnom - znovunájdenom šťastí. Interpretáciu  ako sa krehká duša filozofa Raskoľnikova vysporiada s pragmatickým svetom väzenia ponúka pôvodná rozhlasová hra Mila Kráľa: List.     


Anotácia: Dramatizácia poviedky Janka Jesenského Líza, je komédiou s prvkami grotesky, ktorá prináša nadčasové témy mentálneho stretu slovenského mesta a vidieka a hľadania kompromisov v manželstve ľudí dvoch rozdielnych pováh, pochádzajúcich z odlišných svetov. Na začiatku dvadsiateho storočia vedie do jednej slovenskej obce železnica, symbol pokroku a budovania moderného sveta. Vlastne, nevedie celkom do obce, obchádza ju tak, že stanica je od obce vzdialená dva kilometre. Pokrok a moderný svet sa tejto obce, v podstate, nedotýka, alebo sa jej dotýka len zdanlivo. Na túto stanicu prichádza nový výpravca, Samuel Plavucha, mladý, energický človek z mesta. A i napriek tomu, že služobný byt, na ktorý sa sem nechal zlákať, je čosi ako honosnejší chlievik, Samuel je idealista a optimista, ktorý verí, že toto miesto pretvorí na svoj obraz. Keď si nájde miestnu ženičku Žofku, očakáva, že jeho šťastiu už nič nebude stáť v ceste,  a že sa do budovania nového, krajšieho domova pustia spoločnými silami. Žofka má ale o šťastnom domove celkom iné predstavy. Autorkou scenára je Simona Rezníčeková.

Účinkujú: Gregor Hološka, Lujza Garajová Schrameková, Miroslav Trnavský, Jozef Benedik a Tibor Frlajs. Dramaturgia: Michaela Materáková, Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann, Zvukový majster: Rudolf Fritzmann, Réžia: Kamil Žiška.

Počúvať v archíve

Anotácia: Autorka Zuza Ferenczová vo svojom rozhlasovom spracovaní Bottovej balady spája minulosť s prítomnosťou. Autorka prevzala pôvodný Bottov rozprávačský rámec pltníkov, ktorí sa plavia dolu Váhom a umiestnila ho do súčasnosti. Pltníci prevážajú partiu výletníkov miestami, kam je zasadená Bottova balada o vdove, ktorá sa kruto zbavila svojej pastorkyne. Skôr než rozprávačmi, sú však komentátromi príbehu a priestoru, v ktorom sa odohral, toho ako sa zmenil vo vzťahu k minulosti. Pendantom žiarlivej vdovy z balady je hrdinka, ktorá sa plaví na plti  a vo svojich vnútorných monológoch na základe osobnej bolestivej skúsenosti otvára tému ženského starnutia, žiarlivosti a zrady. Rovina súčasnej hrdinky - opustenej ženy a postavy vdovy z Margity a Besnej, ktorá je v autorkinej interpretácii rozprávačkou Bottovej balady, spolu zaujímavo komunikujú a prinášajú nový pohľad na Bottovo spracovanie starej povesti. Hra má sugestívny zvukový dizajn, s pôvodne komponovanou hudbou Rudolfa Pepuchu.

Účinkujú: Elena Podzámska; Helena Krajčiová; Juraj Predmerský; Ivo Gogál; Ladislav Konrád; Ľubica Očková; Miroslav Trnavský. Autor hudby: Rudolf Pepucha, zvukový majster: Stanislav Kaclík, dramaturgia: Michaela Materáková, réžia: Táňa Tadlánková.

Počúvať v archíve

Anotácia: Elena Maróthy-Šoltésová patrí k autorkám, ktoré sa výrazne angažovali v ženskom hnutí konca 19. a začiatku 20.storočia. Jej čiastočne i pragmatické rozhodnutie zosobášiť sa s obchodníkom z Martina ju doviedlo do centra dobového kultúrneho a najmä literárneho diania, ktorému prepadla a výrazne ho svojou tvorbou i angažovanosťou ovplyvnila. Nie len ako aktívna členka (a predsedníčka) známeho ženského spolku Živena, ale najmä ako spisovateľka s výraznou črtou nastupujúceho literárneho realizmu. Ten sa prejavil i v denníkových záznamoch, ktoré vyšli súborne pod názvom Moje deti, hoci sa skladá z dvoch, časovo i obsahovo odlišných častí. Prvú časť sme pripravili v našom cykle minulý rok (2018). Adaptácia druhej časti (autorky Michaely Zakuťanskej) je teda priamym pokračovaním príbehu-života Eleny Maróthy-Šoltésovej. Samotná novela (obe časti) je snahou zachytiť pominuteľné momenty zo života jej detí, s ktorými sa ako matka musela v zložitých dobových podmienkach vyrovnávať. Nejde však o sucho tradičné denníkové opisy udalostí, skôr o úvahy a reflexie, ktoré vďaka jej silnému osobnému prežívaniu sú oveľa viac, než len historickou črtou. Vzťah matky k deťom a chápanie zodpovednosti voči nim, odraz patriarchálneho modelu spoločnosti v bežnej rodine, metafyzika tvorby v protiklade k banalite všednosti, to všetko sú aspekty samotnej novely, ale i rozhlasového spracovania, v ktorom aktívnu úlohu hrajú i samotné deti. Finálne tragédie, ktoré sú dejovou pointou oboch častí novely, sú tak síce smutným, ale hlboko ľudsky očistným zážitkom.

Účinkujúci: Zuzana PORUBJAKOVÁ; Peter KADLEČÍK; Ondrej KAPRÁLIK; Anna ČONKOVÁ; Gregor ŠIMKO; Cyprián ŠULEJ; Anna RYNDOVÁ; hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková; zvuk: Stanislav Kaclík

Počúvať v archíve

Anotácia: V cykle Ako to bolo ďalej  ponúkame moderné interpretácie klasických literárnych a dramatických textov. Zuzana Galková sa pri písaní pôvodnej rozhlasovej hry inšpirovala poviedkou Boženy Slančíkovej Timravy Za koho ísť. Ľúbostný trojuholník hlavných hrdinov sa ocitá na rozvodovom konaní, ktoré v súdnom spise manželia odôvodňujú ako neprekonateľné prekážky pre spolužitie. Dokedy sa pred nešťastným manželstvom dá utekať do lesa pre bylinky? Možno rozvod zahrať tak dobre ako šachovú partiu? A ako veľmi môžu nenaplnené ambície spôsobiť, že láska prerastie vo vzájomnú nevraživosť? Jedno z možných vysvetlení ponúka pôvodná rozhlasová hra Zuzany Galkovej: Načo pôjdem domov.

Anotácia: Mila Urbana ako prozaika asi netreba zvlášť predstavovať. Ako významný predstaviteľ modernej slovenskej literatúry (s prevahou tvorby medzi dvoma svetovými vojnami) je známy predovšetkým voľnou trilógiou románov z prostredia hornej Oravy 20-30. rokov minulého storočia (Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach). Rovnako podstatnou je aj jeho novelistická tvorba koncentrovaná o.i. do dvoch zbierok: Výkriky bez ozveny a Z tichého frontu. Práve z druhej zbierky pochádzajú aj dve novely, ktoré sa stali predlohou pre novú rozhlasovú dramatizáciu Mira Dacha – Človek, ktorý hľadá šťastie a Pred dražbou. V názve dramatizácie (O ľuďoch, ktorí hľadali šťastie) sa ukrýva aj samotný kľúč k nazeraniu naň. Miro Dacho dáva vo svojom formálne nezvyčajnom spracovaní do priameho kontrastu svety dvoch mužov, ktorých nespája nič iné, iba túžba vo svojich vlastných životných príbehoch dosiahnuť to, čo si každý z nich predstavuje pod pojmom „šťastie". Jeden sa vrátil z Ameriky, naplnený ideálmi (a finančne zabezpečený), druhý ostal na Slovensku a žiaden z týchto aspektov života nedosiahol. A hoci sa nikdy nestretnú, spojením ich príbehov vzniká nový význam a zamyslenie nad tým, čo nám vlastne v skutočnosti šťastie v živote prináša a či je vôbec nevyhnutné sa takto na svoj život dívať.

Autor próz: Milo Urban Autor rozhlasovej dramatizácie: Miro Dacho.    Obsadenie: Vladimír Jedľovský a Matej Landl Réžia - Laco Kerata , Dramaturgia - Peter Pavlac, Zvukový majster - Andrej Klimits, Hudba a hudobná dramaturgia - Matúš Wiedermann, produkcia Silvia Lukáčová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová minidráma z cyklu „Dozvuky Nežnej“. Bol zbožňovaný, aj nenávidený, bol všadeprítomný a rozdeľoval spoločnosť na tých, ktorí chodili na Pasienky s bonboniérami počúvať jeho vtipy a tých, ktorí premýšľali, či sú v tejto krajine schopní žiť a vychovávať deti. Ondrej a Soňa patria medzi tých druhých. Nesúhlasia s otcom vlasti, no snažia sa uchovať si vo vnútri svojej rodiny lásku a šťastie. V ich príbehu zohrávajú veľkú úlohu ich predčasne vyspelé dieťa so záľubou v triedení a kamarát, ktorý vie napodobniť hlas veľkého Vladimíra Mečiara.

Účinkujú: MIKULČÍK Kamil - Ondrej; SVARINSKÁ Kristína - Soňa; Plan Filip - Kubko; KUBOVČÍK Michal - Boris; SOLÁROVÁ Oľga - Jakubíková; DOLNÁ Gabriela - babka demokratka; Tóthová Kristína - Marika; KONRÁD Ladislav - minister; KERATA Ladislav - šéfredaktor; HANÚSKOVÁ Jana - hlásateľka. Dramaturgia: Zuzana Kolmosová, hudobná dramturgia: Lída Hodulíková, zvukový majster: Milan Greguš, réžia: Eva Borušovičová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová minidráma z cyklu "Čakanie na Nežnú" k 30. výročiu Nežnej revolúcie 1989. Posledné týždne pred revolučnými udalosťami zasiahnu do diania v jednej obyčajnej rodine, od tajného vinobrania na komunistami odobratom vinohrade, dievčenská láska, ovlpyvnená tendenčnou kultúrou, práca polície či aktívna korupcia.... A všetko sa začína či končí neobyčajným ružovým bidetom...

Účinkujúci: ČERNÝ Vladimír - Osvald Rakovský; MIČKOVICOVÁ Henrieta - Mária Janíčková; Alexander BÁRTA - Miloš Janíček; Adela MOJŽIŠOVÁ - Aurika; Igor KREMPASKÝ - Jožo Hergott; Milan ChALMOVSKÝ - René Mlčoch; Michaela DZAMKOVÁ - Nina; René SORÁD - Boris; Autorka: Michaela Materáková, dramaturgia: Zuzana Kolmosová, zvuk: Rudolf Fritzmann, hudobná dramatugia: Miroslav Nemec, réžia: Gejza Dezorz. Počúvať v archíve

Anotácia: Krátka hra z cyklu Zmiešaná dvojhra na tému problémovosť. Takmer dokumentárna hra hovorí o neschopnosti malého Samka prijať svoj  rómsky pôvod a o boj jeho adoptívnej matky s predsudkami, inštitúciami i stereotypným vnímaním človeka podľa farby pleti.

Účinkujú: ĎURÁNOVÁ Alena - Matka Sládeková; KOLBAŠSKÝ Miroslav - Otec Sládek; KLOBOŠIČOVÁ Martina - Dievča Natália; ČERNICKÝ Gregor - Chlapec Samuel; KRUPOVÁ Adriana - Učiteľka Ragulová; KOŠICKÁ Dana - Špec. pedag. Novotná; CIBULA Peter - Psychológ; BALLOVÁ Adriana - Psychologička Bujnová. dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová, hudobná dramaturgia: Michal Kentoš, zvukový majster: Peter Krajčovič, réžia: Hana Rodová

Počúvať v archíve

Anotácia: Ambicióznosť adaptácie prózy Sama Cambela, nie až tak známeho slovenského prozaika spred prvej svetovej vojny, spočíva v prepojení prózy Stará Matka s rozprávkovými textami jeho o generáciu staršieho strýka Samuela Czambela. Barbora Nitschová, adaptátorka, i režisérka sa pokúsila prepojiť modernistické impulzy v Cambelovej próze (snový lyrizmus v kontraste s hraničnosťou témy smrti) s rozprávkovou štylizáciou netradičných príbehov, ktoré zbieral jeho strýko. Vytvára tak nezvyčajný obraz, ktorý stojí na atmosfére plnej napätia v témach, ktoré sme už dnes, ako civilizácia vytesnili do bezpečného priestoru nebytia. Smrť bola kedysi prirodzenou súčasťou života. Dnes to už dávno neplatí.     


Anotácia: Hana Gregorová, rod. Lilgová (1885-1958) sa nie celkom právom ocitá často skôr v kolónke manželky slávnejšieho manžela (Jozefa Gregora-Tajovského), čo však pochopiteľne vyplýva z obdobia, v ktorom žila a tvorila. Jej autorská a osvetová práca, práve na poli emancipačných snáh žien prvej polovice 20.st. by sa však dala len ťažko prehliadnuť, nie len v samotnej činnosti, ale i vo vysokej kvalite jej umeleckých výstupov. Adaptátorka Michaela Zakuťanská systematicky (i v rámci projektu Naša zabudnutá klasika) vyhľadáva autorky a témy súvisiace s otázkami a zložitými situáciami, v ktorých sa ženy (a nie len umelkyne a intelektuálky) na začiatku 20.st. ocitali a ocitajú vlastne dodnes. Nie je to inak ani pri rozhlasovej dramatizácii Štastie – relatívny pojem, v ktorej citlivo sleduje dospievanie dievčaťa, neskôr mladej ženy v kontexte neúplnej rodiny, kde sa konfrontuje realita s ambíciou, skutočnosť so snom, chuť žiť život mimo mantinely spoločenských stereotypov a odhodlanie, ktoré naráža na konvencie a neochotu patriarchálneho modelu spoločnosti akceptovať individuálne potreby ženy.


Anotácia: Rozhlasová minidráma z cyklu „Dozvuky Nežnej“. Ako hovorieval don Corleone: Sú ponuky, ktoré sa neodmietajú. Jednu z takých dostane reštaurátor v malom meste: treba pozlátiť stoličku pre Šéfa. Drobný háčik je v tom, že to musí stihnúť do rána. Áno, sú ponuky, ktoré sa nedajú odmietnuť. Keď ide o Šéfa.

Účinkujú: Peter Kočiš - Šaňo; Tatiana Pauhofová - Agáta; Andrej Hryc - muž, dramaturgia: Zuzana Kolmosová, hudobná dramaturgia: Zuzana Kolmosová, hudobná dramaturgia: Lída Hoduliková, zvukoví majstri: Ľubica Olšovská, Milan Greguš, réžia: Štefan Korenči.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová minidráma z cyklu Čakanie na Nežnú. Stretnutie dvoch kolegov z televízneho prostredia pri pečení vianočných oblátok ponúka reflexiu na spôsob života tesne pred ukončením komunistického režimu, umne prepletený so spomienkami matky, ktorá zažila niekoľko zvrtaov v spoločenskom zriadení. Príbeh sa odohráva presne v deň prvej pražskej demonštrácie, aktéri nič netušiac komentujú vonkajší ruch z ulice ako nejakú náhodnú policajnú akciu.

Účinkujú: Martin Kaprálik, Dominika Žiaranová, Juraj Predmerský, Jaroslav Rozsíval. Autor: Juraj Raýman, Autorka hudby: Lujza Ďurišová, dramaturgia: Zuzana Kolmosová, zvukový majster: Andrej Klimits, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, réžia: Jaroslav Rozsíval.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová minidráma z cyklu "Dozvuky Nežnej". Rozhlasová hra o 90-tych rokoch o nacionalizme, ktorý vytryskol vo svojej hrubej a primitívnej forme, takej, čo cieli na prvú signálnu sústavu. Skúma tiež iný fenomén tej doby - epidémiu drogovej závislosti. Oba tieto motívy sa spojili v jednom, možno trochu bizarnom príbehu. Napísala Michaela Materáková.

Účinkujúci: Roman FERIENČÍK - Džony; Ondrej KAPRÁLIK - Rudo; Dominika ŽIARANOVÁ - Eva; Helena GEREGOVÁ - Babka; Lucia HURAJOVÁ - Heroin; Andrej

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová minidráma z cyklu "Čakanie na Nežnú" k 30. výročiu Nežnej revolúcie 1989. Tento príbeh nás zavedie do prostredia divadla a procesu skúšok, práce na ruskom autorovi. Prichádza revolúcia, pohnuté časy v kruhoch umelcov i študentov, je zaujímavé sledovať, ako sa menia náízory, ba dokonca charaktery aj u takýchto osobností. Autorská hra Laca Keratu.

Účinkujúci: Dušan JAMRICH - Gejza; Tatiana KULÍŠKOVÁ - Stanislava; Peter SKLÁR - Vlado; Dramaturgia: Zuzana Kolmosová, zvuk: Peter Pištek, hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann, réžia: Laco Kerata.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová minidráma z cyklu "Čakanie na Nežnú" k 30. výročiu Nežnej revolúcie 1989. Krehký príbeh mladej sestričky, ktorá zažíva prvé dni revolúcie a okolo nej sa točí príbeh otca jej dieťaťa, z ktorého sa vykľul spolupracovník ŠTB, príbeh mladého lekára, ktorý jej rozumie a začínajú ju pri ňom hriať city, príbeh lásky k dcérke, ktorej musí vysvetliť éru, ktorá sa začína, to všetko v jednom veľkom Vzkriesení.

Účinkujúci: Zuzana PORUBJAKOVÁ - Naďa; Richard AUTNER - Martin; Martina KAPRÁLIKOVÁ - Táňa; Marián MITAŠ - Vlado; František KOVÁR - Záruba; Laco KERATA - Demonštrant; Ladislav KONRÁD - Demonštrant; HANÚSKOVÁ Jana - Hlásateľka; Autorka: Eva Borušovičová, autor hudby: Michal Novinski, dramaturgia: Zuzana Kolmosová, zvuk: Milan Greguš, hudobný dramaturg: Katarína Bielčíková, réžia: Eva Borušovičová.

Počúvať v archíve

Účinkovali: Markéta Bocková, Ján Cibuľa, David Vyhnánek a Mário Drgoňa. Dramaturgia a pedagogické vedenie: Peter Pavlac. Zvukový majster: Natália Jančová. Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann. Produkcia: Silvia Lukáčová. Réžia: Tereza Trusinová


Počúvať v archíve

Dramaturgia: Brian Brestovanský. Pedagogické vedenie – Jozef Puškáš, Dušan Kozák a Peter Pavlac. Účinkovali: Alexandra Nečesaná, Alena Vojteková, Oľga Banincová a Dušan Kozák. Zvuk – Ondrej Németh. Produkcia – Silvia Lukáčová a Alena Rumanovská, réžia – Helena Hudačeková.


Počúvať v archíve

Anotácia: Účinkovali: Mária Zaujecová a Jerguš Horváth. Dramaturgia a pedagogické vedenie: Peter Pavlac. Zvukový majster: Jakub Horňák. Hudobný dramaturg: Marek Kundlák. Produkcia: Petra Takáčová. Réžia: Hana Launerová


Počúvať v archíve

Dramaturgia: Daniela Brezániová. Pedagogické vedenie – Jozef Puškáš, Dušan Kozák a Peter Pavlac. Účinkovali: Sarah Arató, Ondrej Kaprálik a Robert Nagy. Zvuk: William Bernal. Produkcia – Silvia Lukáčová a Alena Rumanovská, réžia – Samuel Urbančík.


Počúvať v archíve

Účinkovali: Lenka Libjaková, Anna Gajzdíková, Viktória Šuplatová a Miroslava Drínová. Dramaturgia a pedagogické vedenie: Peter Pavlac. Zvukový majster: Michal Horváth. Hudobná dramaturgia: Ľudmila Hodulíková. Produkcia: Silvia Lukáčová. Réžia: Petra Nižnanská


Počúvať v archíve

Dramaturgia a pedagogické vedenie – Peter Pavlac a Dušan Kozák. Účinkovali: František Kovár, Marek Majeský, Táňa Pauhofová a Veronika Frtúsová. Zvuk – Dušan Kozák, Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Silvia Lukáčová a Alena Rumanovská. Réžia: Veronika Frtúsová.


Počúvať v archíve

Dramaturgia: Klára Madunická. Pedagogické vedenie – Jozef Puškáš, Dušan Kozák a Peter Pavlac. Účinkovali: Judita Bilá a Richard Stanke. Zvuk: Roman Vojtek. Produkcia – Silvia Lukáčová a Alena Rumanovská, réžia – Radka Olekšáková.


Počúvať v archíve

Dramaturgia a pedagogické vedenie –Peter Pavlac a Dušan Kozák. Účinkovali: Ingrid Timková, Emil Horváth a Dušan Ambróš. Zvuk – Patrik Paholek. Produkcia – Silvia Lukáčová a Alena Rumanovská, réžia – Kateřina Quisová.


Počúvať v archíve

Účinkovali: Jakub Janotík, Juraj Hrčka, Ľubomír Vajdička, Viktória Šúplatová, Pavlína Vachová, David Vyhnánek a Dušan Kozák. Dramaturgia a pedagogické vedenie: Peter Pavlac


Počúvať v archíve

Dramaturgia: Rebeka Valábková. Pedagogické vedenie – Jozef Puškáš, Dušan Kozák a Peter Pavlac. Účinkovali: Lenka Košická a Peter Kadlečík. Zvuk – Matej Barok. Produkcia – Silvia Lukáčová a Alena Rumanovská, réžia – Šimon Gálik.


Počúvať v archíve

Účinkovali: Patrícia Balajová, Kristián Baran a Ján Cibuľa. Dramaturgia a pedagogické vedenie: Peter Pavlac. Zvukový majster: Denisa Uherová. Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák. Produkcia: Petra Takáčová. Réžia: Veronika Briestenská.


Počúvať v archíve

Preklad: Matej Trnovec. Zvukový majster: Dušan Kozák. Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann. Produkcia: Silvia Lukáčová. Réžia: David Vyhnánek


Počúvať v archíve

Dramaturgia: Barbora Nitschová. Pedagogické vedenie – Jozef Puškáš, Dušan Kozák a Peter Pavlac. Účinkovali: Vlado Černý a Juraj Hrčka. Zvuk – Jaroslav Pešek a Imrich Pisarovič. Produkcia – Silvia Lukáčová a Alena Rumanovská, réžia – Lucia Ditte.


Počúvať v archíve

Anotácia: Dramaturgia a pedagogické vedenie – Peter Pavlac a Dušan Kozák. Účinkovali: Danica Jurčová, Daniel Žulčák, Dušan Kaprálik, Jakub Janotík, Kristína Spáčová, Peter Pavlac a Dušan Kozák. Zvuk: Patrik Kolenčík. Produkcia – Silvia Lukáčová a Alena Rumanovská, réžia – Barbora Mináriková.


Počúvať v archíve

Dramaturgia a pedagogické vedenie – Peter Pavlac a Dušan Kozák. Účinkovali: Sarah Arató, Dominika Žiaranová, Martin Kaprálik, Richard Autner, Marek Lupták, Michaela Hriňová a Peter Pavlac. Zvuk – Natália Jancová. Produkcia – Silvia Lukáčová a Alena Rumanovská, réžia – Michaela Hriňová.


Počúvať v archíve