Súťažné hry

Anotácia: Po Čakaní na Nežnú a Dozvukoch Nežnej prichádza Milénium. Tretia séria dramatického seriálu Rádia Devín, rad malých intímnych príbehov na pozadí doby. Tentokrát  sa všetko začína príchodom nového tisícročia... 9 autorov prináša 9 rôznych príbehov - smutnosmiešnych i tragických, či nesmierne vážnych. Juraj Rayman, Laco Kerata, Daniela Kapitáňová, Scarlet Čanakyová, Karol Horváth, Eva Borušovičová, Milka Martáková, Peter Janku a Barbora Kardošová.
Príbeh autorky Milky Martákovej sa viaže k Silvestru 1999. Traja mladí ľudia ho zažívajú v dome plnom bohatstva a pompéznosti, sú plní plánov a predsavzatí do budúcnosti, ale ako sa im vyvinie ďalší život, netušia sami. Pôjde to cestou modrej či červenej tabletky, matrixovsky poňatej... V hlavných úlohách sa predstaví Ondrej Kaprálik, Martin Kaprálik a Eva Szakálová.

Réžia: Štefan Korenči

Anotácia: Po Čakaní na Nežnú a Dozvukoch Nežnej prichádza Milénium. Tretia séria dramatického seriálu Rádia Devín, rad malých intímnych príbehov na pozadí doby. Tentokrát  sa všetko začína príchodom nového tisícročia... 9 autorov prináša 9 rôznych príbehov - smutnosmiešnych i tragických, či nesmierne vážnych. Juraj Rayman, Laco Kerata, Daniela Kapitáňová, Scarlet Čanakyová, Karol Horváth, Eva Borušovičová, Milka Martáková, Peter Janku a Barbora Kardošová.
Oslava 80. narodenín je dôvodom na stretnutie celej rodiny. Aj vtedy, keď niektorí jej členovia musia prísť z ďalekých krajov, aj vtedy,keď je ten deň, kedy svet zasiahne ruka terorizmu. Nežný, láskavý príbeh Barbory Kardošovej je ďalším z cyklu dramatického seriálu Milénium. V réžii Veroniky Martinkovej sa herecky blysnú parádne hlasy Božidary Turzonovovej, Anny Šiškovej či Jany Oľhovej.

Dramaturgia: Zuzana Kolmosová

Majster zvuku: Vadim Ramcsay

Hudobný dramaturg: Peter Markovský

Anotácia: Hoci J. G. Tajovský je známy ako predstaviteľ tzv. druhej vlny slovenského realizmu a z pochopiteľných dôvodov sa sústreďoval predovšetkým na témy a príbehy z dedinského prostredia, nie vždy by sme jeho postrehy mohli nazvať len „ľúbivými", či žánrovými obrázkami zo života ľudu pospolitého slovenského prelomu storočí devätnásteho a dvadsiateho. Archaický jazyk, či prostredie by mohlo pôsobiť na súčasného (nie len mladého) človeka odťažito, avšak typológia postáv v mnohých jeho prózach dobovosť prekračuje a stáva sa nečakane univerzálnou, predovšetkým vo vzťahu k fenoménu akejsi „slovenskosti". Próza Jano Mráz (1911), uvedená ako „humoristicko-kritický obraz dedinského figliara Jana Mráza, figúrky z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá bola častým zjavom na slovenských dedinách", je textom nie len kritickým, ale skôr satirickým, v istých znakoch dokonca groteskným. Dramatizátor Miro Dacho si v cykle Naša zabudnutá klasika dlhodobo vyberá texty s podobným razením a vedome a cielene v nich podporuje práve tento akcent. Z rozprávania o Janovi Mrázovi sa tak v jeho rozhlasovej verzii stáva akási skladačka názorov štyroch obyvateľov dediny, v ktorej Jano Mráz, údajný pútnik do „Svätej zeme", pôsobil. Jeho obraz komentovaný názormi a jemnou polemikou richtára, zvonára, či učiteľa je teda posunutý ad absurdum a náznaky kritiky v Tajovského diele tak vystúpia ako olej na povrch vody. Na projekte Naša zabudnutá spolupracovali študenti réžie a dramaturgie na VŠMU.

Obsadenie: Peter Šimun, Vladimír Jedľovský, Alfréd Swan, Jozef Šimonovič a Ján Mistrík

Réžia: Veronika Martinková

Dramaturgia: Peter Pavlac

Zvuk: Jakub Horňák

Hudobná dramaturgia: Zuzana Jurišová

Produkcia: Marcela Stanková

Anotácia: Novela List, ktorá je predlohou tejto rozhlasovej hry vyšla v zbierke noviel Dáma a patrí do poslednej, existenciálnej, fázy tvorby Františka Švantnera, ktorú bezprostredne ovplyvnila 2. svetová vojna. Základným rámcom príbehu je list, ktorý adresuje žena svojmu manželovi, ktorého opúšťa, pričom so zmyslom pre detail a psychologickú drobnokresbu rekonštruuje udalosti, ktoré jeho napísaniu predchádzali. Autorka Gabriela Alexová vo svojej tvorbe rada skúma mužsko-ženské vzťahy, zvlášť ju zaujímajú ich patologické formy. Emočné a psychické násilie je na rozdiel od fyzického násilia vo svojich prejavoch omnoho subtílnejšie, no o nič menej devastačné. Pre jeho obete je ťažšie ho detekovať, o to ťažšie je vymaniť sa z jeho bludného kruhu. Švantner vo svojej próze skúma človeka, morálne dilemy, ktorým čelí uvrhnutý do extrémnej situácie, spôsobenej vojnovým konfliktom. V rozhlasovej interpretácii postavy Júlie, ktorej subjektivita rozprávania a prežívania je ešte posilnená jej vnútorným alter egom (postavu Júlie stvárnili dve herečky) sa ukazuje, že trauma postáv je omnoho hlbšia, v skutočnosti bola nevyhnutným vyústením predchádzajúcich udalostí a ich vzťahu, zatiaľ čo vojna bola len ich katalyzátorom.

Obsadenie: Petra Vajdová, Edita Kopričević-Boršová, Juraj Kemka, Peter Kočiš, Přemysl Boublík, Lena Košická
Réžia: Veronika Martinková
Dramaturgia: Michaela Materáková
Zvuk: Ľubica Olšovská
Hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková
Produkcia: Marcela Stanková

Anotácia: David Vyhnánek a Markéta Bocková sú študenti réžie a dramaturgie na VŠMU. Ich práca na projekte Naša zabudnutá klasika je prirodzeným nadviazaním na autorské realizácie v projekte Fórum mladých autorov. Nakoľko sú obaja českej národnosti a už niekoľko rokov sa konfrontujú so životom na Slovensku, celkom očakávane sa dramaturgická úvaha dostala do roviny hľadania tém, ktoré podstatu tohoto dialógu „odzrkadľujú". Svoju pointu našla v nesmierne zaujímavej a pomerne kontroverznej korešpondencii prvého prezidenta ČSR, T.G.Masaryka s rôznymi slovenskými kultúrnymi a politickými dejateľmi (Štefánik, Šrobár, Vajanský, Makovický, Dula, atp.). Práve tá sa stala doku-predlohou pre text postavený mimo čas a spracovaný spôsobom odrážajúcim pohľad mladých ľudí na tzv. "československú" otázku v toku dejín a ukazuje na to, že aj v nastupujúcej generácii tvorcov ide o tému zďaleka nie vyčerpanú. Práca s dokumentárnym materiálom (nielen cez originálnu korešpondenciu, ale i použitím citátov z rôznych publicistických relácií) sa tak stala kľúčom k satire, ktorá sa snaží vtipným spôsobom načierať (v rámci možností formátu) do toho nekonečne dynamického vzťahu medzi krajinami, ktoré tak dlho existovali v spoločnom štáte.

Obsadenie: František Strnad, Kristián Baran, Jerguš Horváth, Jakub Janotík a David Vyhnánek

Réžia: David Vyhnánek

Dramaturgia: Peter Pavlac, Zvuk: Ľubica Olšovská, Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková

Produkcia: Marcela Stanková

Anotácia: Ján Červeň (1919-1942) napísal počas svojho krátkeho života, len zopár próz, ktoré sa vošli do útlej zbierky Modrá katedrála.

Červeň trpel nevyliečiteľnou chorobou a toto vedomie nevyhnutnosti smrti, neodvrátiteľnej konečnosti života sú častou témou či motívom jeho próz a tvoria aj sujet poviedky Prorok.

Hlavná postava – Matúš Buoc – sa po zážitku stretnutia s náhlou a nečakanou smrťou svojej manželky vydáva na putovanie za zmyslom svojej existencie, ktoré je zároveň putovaním fyzickým i snovým. Vo fyzickej realite prichádza medzi neznámych ľudí a presvedčí ich o tom, že je prorokom, kýmsi, kto už zmysel pozná. V snovej rovine zároveň vystúpi zo svojho tela a stáva sa niekým, kto svoju fyzickú skutočnosť v reálnom svete iba pozoruje. Vonkajšia a vnútorná realita postavy sa vpíjajú do seba, vzájomne prelínajú a Ján Mikuš dokázal autorov subjektívny svet, hĺbku jeho existenciálneho hľadania veľmi umne pretaviť do textu i následnej pôsobivej modernej realizácie, výrazne podporenej autorskou hudbou, ktorú k dielu skomponoval Patrik Korinok.
Účinkujú: Peter Kadlečík, Mária Schumerová, Ida Rapaičová, Dušan Kaprálik, Lucia Vráblicová, Miroslav Trnavský
Dramaturgia: Michaela Materáková

Zvukový majster: Jakub Horňák

Hudba: Patrik Korinok

Réžia: Ján Mikuš

Anotácia: Po Čakaní na Nežnú a Dozvukoch Nežnej prichádza Milénium. Tretia séria dramatického seriálu Rádia Devín, rad malých intímnych príbehov na pozadí doby. Tentokrát  sa všetko začína príchodom nového tisícročia... 9 autorov prináša 9 rôznych príbehov - smutnosmiešnych i tragických, či nesmierne vážnych. Juraj Rayman, Laco Kerata, Daniela Kapitáňová, Scarlet Čanakyová, Karol Horváth, Eva Borušovičová, Milka Martáková, Peter Janku a Barbora Kardošová.
Táto časť seriálu Milénium z pera Laca Keratu hovorí o stretnutí dvoch dávnych spolužiakoch umeleckej školy, ktorí v čase po neuskutočnenom konci sveta v roku 2000 riešia svoje životy. Bývalí priatelia si vedú "temné reči" - určené sebe samému... Citlivo a autorovi vlastným spôsobom sa pertraktuje myšlienka degradácie umeleckej profesie a nástup "nových" - komerčných formátov v televíziách.

V hlavných úlohách: Peter Kočiš, Peter Sklár a Dominika Žiaranová

Dramaturgia: Zuzana Kolmosová

Majster zvuku: Jakub Horňák

Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann

Réžia: Laco Kerata

Anotácia: Šiesta časť nás zavedie do noci, kedy Slovensko vstupovalo do Európskej únie. Príbeh, ladený cez prizmu vyšetrovania smrti muža, ponúka obraz vtedajšej doby, pocitov i myslenia ľudí, klasických zanietencov i odporcov novej vízie Európy. Avšak v prvom rade spojenie príbehu vyšetrovateľov, majorky Andelovej a kapitána Bosáka s ďalšími aktérmi tej hrôzostrašnej udalosti. V réžii Evy Borušovičovej sa predstaví Zuzana Fialová, Robert Roth, David Hartl, Kamil Mikulčík, Lenka Libjaková, Laco Kerata či Dušan Kaprálik.

Anotácia: Po Čakaní na Nežnú a Dozvukoch Nežnej prichádza Milénium. Tretia séria dramatického seriálu Rádia Devín, rad malých intímnych príbehov na pozadí doby. Tentokrát  sa všetko začína príchodom nového tisícročia... 9 autorov prináša 9 rôznych príbehov - smutnosmiešnych i tragických, či nesmierne vážnych. Juraj Rayman, Laco Kerata, Daniela Kapitáňová, Scarlet Čanakyová, Karol Horváth, Eva Borušovičová, Milka Martáková, Peter Janku a Barbora Kardošová.
Posledný deň roku 1999 a nečakané stretnutie rodiny, z ktorej niektorí sú myšlienkami mimo tohto sveta, niektorí riešia vzťah k partnerovi a nechcú si priznať, že rozchod nie je tou najlepšou možnosťou a iní, ktorí si predstavujú svoju budúcnosť inak, než to realita dovolí. Y2K ako koniec sveta, vynulovanie pamäti sa deje v hlavách našich postáv a smerujú K zmiereniu či krachu? Y2K je ďalšia časť dramatického seriálu Milénium, ktorú napísala Scarlet Čanakyová a v réžii Veroniky Martinkovej sa predstavia Miroslav Noga, Judita Hansmann, Zuzana Kronerová, Jana Kovalčíková a Ivan Romančík.

Anotácia: Božena Němcová (1820 – 1862) sa považuje za jednu zo zakladateliek modernej českej prózy, právom. Radí sa medzi skupinu spisovateľov/spisovateliek, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili aj české národné obrodenie. Jej neurčité literárnovedné zaradenie kdesi na rozhranie romantizmu a raného realizmu určite súvisí aj s jej autorským záujmom o folklór a vidiecke prostredie, ktoré sa odráža aj v jej na Slovensku (a nie len na Slovensku) azda najznámejšom diele – Babička (1855), ktoré patrilo desaťročia i u nás k povinnému čítaniu (v slovenčine vyšla kniha prvý krát v roku 1927). Menej sa však už vie o jej pútavých cestopisoch, z ktorých niekoľko venovala práve opisom ciest po Slovensku. Tu kdesi sa skrýva i koreň záujmu dramatizátora Mira Dacha vedome a cielene siahať po textoch autorov a autoriek často sa vymykajúcich bezpečným zaradeniam v dejinách a teóriách literatúry. Nedokončený cestopis Boženy Němcovej s príznačným názvom Z Uher tak pochopiteľne upútal jeho pozornosť. Spája sa v ňom jazykové majstrovstvo autorky s jej neskutočným pozorovacím talentom a to všetko korunované uhlom pohľadu na súdobú slovenskú realitu, ktorá, napriek romantizujúcim tendenciám, predsa len smeruje k realizmu, aký nemusí byť len kritikou, stačí keď opisuje.
Pohľad na náš svet „zvonku“ sa tak stáva jeho odkrývaním par excellance bez potreby čokoľvek zakrývať, či sentimentalizovať. A tak sa cestopis českej autorky stáva jasnou správou o Slovensku, avšak to je len jeden z aspektov a kvality či už prózy samotnej, či je adaptácie. Miro Dacho totiž siahol i po ďalších textových zdrojoch (korešpondencia, poznámky, ...), ktorými tento cestopis popretkával a vytvoril cez neho nesmierne zaujímavý materiál pre herečku, monológ, záznam, úvahy.

Obsadenie: Hana Tomáš Briešťanská, Matúš Kvietik, Lenka Libjaková a Pavol Šimun
Réžia: Veronika Martinková
Dramaturgia: Peter Pavlac
Zvuk: Jakub Horňák
Hudobná dramaturgia: Rudolf Pepucha
Produkcia: Marcela Stanková

Anotácia: Hoci bol svetoznámy britský autor Eric Arthur Blair, pôsobiaci pod literárnym pseudonymom George Orwell (1903-1950), literárne činný už od 30-tych rokov minulého storočia, v literárnom svete skutočne zažiaril až po skončení 2. svetovej vojny románom Zvieracia farma. Ten sa okamžite po vyjdení stal takým hitom, že z dôvodov povojnového nedostatku papiera nebolo možné obrovský záujem oň dlhú dobu uspokojiť. Jeho posledný román 1984, ktorý poslucháčom ponúkame v adaptácii a réžii Jána Mikuša, vyšiel sedem mesiacov pred jeho smrťou a nie je o nič menej kultový. Obsahuje neologizmy a pojmy, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou, nielen anglofónneho, kultúrneho kontextu a termíny ako Big Brother (Veľký brat) či Room 101 (miestnosť číslo 101) vošli do dejín pop-kultúry.

Autor situuje svoj antidystopický román do roku 1984, skoncipoval teda svoju hrozivú víziu monštruóznej totalitnej spoločnosti ako čosi, čo ešte môže zažiť i on sám, no celkom iste zažije nasledujúca generácia (hlavnému protagonistovi Winstonovi Smithovi prisúdil v diele rovnaký vek, aký by mal v tej dobe jeho vlastný syn). Zrejme aj táto reálnosť a blízkosť hrozby, spolu s majstrovským literárnym spracovaním témy, je jedným z dôvodov, prečo práve Orwellov román zasvietil v rade tematicky podobne ladených próz a neprestával fascinovať čitateľov nielen v období studenej vojny, ale aj po jej skončení a relatívnom vyprchaní jej príbehovej naliehavosti.

Vo svojom rozhlasovom spracovaní románu sa Ján Mikuš, inšpirovaný príbehom knihy, ktorá bola pre čitateľov svojej doby šokujúcim, no i emocionálne a esteticky silným zážitkom, rozhodol pre odvážne spracovanie, ktoré v maximálnej možnej miere využije rozhlasové prostriedky na vytvorenie „krutého audio-zážitku“. V spolupráci s majstrom zvuku Dušanom Kozákom a skladateľom Matúšom Wiedermannom zasadil Orwellov príbeh posledného človeka (Orwellov pôvodný titul románu bol Posledný človek v Európe) do zvukovo-hlasovo-hudobnej kompozície sveta, ktorý zachvátilo šialenstvo. Winston Smith, posledný jedinec schopný kritického myslenia a pozitívnych ľudských emócií sa vyčleňuje z davu zotročeného totalitným režimom, sužovaný neustálymi pochybnosťami indivídua vyvrhnutého zo stáda, v neľudskom svete, ktorý akýkoľvek pokus vzoprieť sa, kruto potrestá.

Orwell do diela 1984 premietal sociálno-politické skúsenosti Európy prvej polovice 20. storočia aj aktuálnu dobovú politickú situáciu a vnímal krehkú rovnováhu demokracie, ktorá sa môže kedykoľvek poľahky vychýliť jedným či druhým smerom a zrútiť sa ako domček z karát pod tyranským režimom moci a kontroly, ktorý popiera základné ľudské práva. Už v dobe jeho vzniku si román privlastňovali či dezinterpretovali tí, voči ktorým smeruje jeho posolstvo - predstavitelia krajnej pravice i ľavice - a nie je tomu inak ani dnes, kedy sa citátmi z knihy s obľubou oháňajú príslušníci rôznych extrémnych skupín. Dosaďme si za systém, ktorý špehuje každý náš pohyb a každú našu myšlienku sociálne siete, za dve minúty nenávisti reťaz komentov, ktorá strháva anonymný dav k bezprecedentnému hejtu, zatiaľ čo neustále popieranie faktov, prekrúcanie a deformovanie skutočnosti, či vytváranie alternatívnej reality, ktoré je jedným z ústredných motívov diela, sa stáva desivým fenoménom našej doby.
Autor románu: George Orwell
Autor rozhlasovej adaptácie: Ján Mikuš
Preklad románu: Juraj Vojtek
Obsadenie: Peter Kadlečík, Jana Kovalčíková, Vladimír Šlepec, Juraj Hrčka, Richard Stanke, Ida Rapaičová, František Kovár, Alex Koníček, Erik Koníček, Melánia Jakabovičová, Gréta Luprichová a Andrea Montes Tapiová

Autor scénickej hudby: Matúš Wiedermann

Zbor: deti zo Základnej Umeleckej Školy Ľudovíta Rajtera: Eva Bondarenková, Emma Bulíková, Matúš Gavalda, Marianna Minčičová, Tamara Mrkývková, František Rákoczy, Ella Savasheri a Oliver Štolc

Zbormajsterky: Angela Vargicová a Lenka Kusendová-Maciková

Klavírny sprievod: Markus Urbas

Réžia – Ján Mikuš Dramaturgia – Michaela Materáková, Zvukový majster – Dušan Kozák, Produkcia – Marcela Stanková

Anotácia: V pôvodnej rozhlasovej hre sa autorka vracia v spomienkach do svojho detstva, na vidiecku samotu Vigyorgó, na ktorej žila jej svojrázna a nezlomná babka Elza. Posledné roky svojho života tu trávila sama so svojimi zvieratami, obklopená nekonečnými poliami slovenského juhu. Humorné i dojímavé spomienky na maďarskú babku, ktorá sa s nepriazňou osudu a drsnými životnými výzvami vyrovnávala s vecnosťou a svojským nadhľadom, pomáhajú jednej štyridsiatničke prekonať neľahkú realitu vlastnej súčasnosti a dávajú jej úvahám nad vlastným životom nový rozmer. Hra o návrate ku koreňom, o tom ako naši blízki, miesta z ktorých pochádzame a jazyk, ktorým hovoríme, tvoria neoddeliteľnú súčasť našej identity. Príbeh prestúpený človečinou sa postupne rozplieta v štyroch ročných obdobiach a vracia do rozličných časových období. Vianoce sú obdobím, ktoré túžime tráviť so svojimi blízkymi a spomíname na tých, čo už nie sú medzi nami, no kúsok z ich stále nosíme v sebe. Napísala Zuza Ferenczová.

Účinkujú: Anikó Vargová, Mária Kövesdi Szabó, Anita Szvrcsek, Gréta Luprichová, Ivo Gogál
Dramaturgia: Michaela Materáková
Hudobná dramatugia: Katarína Bielčíková
Zvuková majsterka: Ľubica Olšovská
Réžia: Veronika Martinková.

Anotácia: Pôvodná rozhlasová hra oceňovanej autorky Ivice Ruttkayovej zachytáva ženu, traumatizovanú domácim násilím, uprostred vzťahovej krízy. Na jej pozadí ponúka autorka závažnú sondu do súčasnej spoločnosti.

Príbeh ženy, ktorú vzťah s násilným mužom privedie až na dno. Na lavičke v spoločnosti bezdomovca rekapituluje svoj doterajší život pokúša sa nájsť silu pre nový začiatok. Introspektívna sonda do života stredostavovskej ženy sa odohráva v kontexte života ľudí z ulice. Autorka s nimi urobila množstvo rozhovorov, ktorých útržky sa objavujú aj v rozhlasovej hre.

Vďaka týmto osobným výpovediam ponúka hra aj závažnú sondu do súčasnej spoločnosti a jej hodnôt ako domov, rodina, solidarita so slabšími. Pre RTVS naštudovala oceňovaná režisérka Natália Deáková s hudbou Jakuba Kudláča a zvukovým dizajnom Ľubice Olšovskej. Titulnú postavu stvárnila Alena Pajtinková, ďalej účinkujú Ida Rapaičová, Zuzana Kronerová, Zuza Piussi, Tomáš Vravník, Zuzana Porubjaková, Ľubo Burgr, Peter Kadlečík, Ján Rampák a Dada Gudabová.

Produkcia – Marcela Stanková
Scénická hudba – Jakub Kudláč
Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann
Majster zvuku – Ľubica Olšovská
Dramaturgia – Ján Šimko
Réžia – Natália Deáková

Anotácia: Obraz prvý - V spálni za oknom sneží a mlčí. Na posteli leží Róza. Sú to posledné dni jej života. Týmito slovami sa začína rozhlasová hra Ľadové kone oceňovaného autora divadelných hier, činoherného a muzikálového režiséra Doda Gombára. Pri smrteľnej posteli sa stretá najbližšia rodina a postupne sa odkrývajú veci zamlčané. Ľadové kone sú hrou o tichu premeny a snehu konca.

Réžia: Dodo Gombár
Dramaturgia: Mária Danadová
Majster zvuku: Peter Janák, Hudobný
Dramaturg: Ján Fiala
Účinkujú: Ivana Kubáčková, Juraj Smutný, Richard Sanitra, Alena Sušilová, Lucia Jašková, Michal Ďuriš, Daniel Výrostek, Christoff Laurent, Benjamín Kráľ a Lukáš Kováč
Dramaturgia: Mária Danadová
Zvukový majster: Peter Janák
Hudobná dramaturgia: Ján Fiala
Réžia: Dodo Gombár

Anotácia: Nový život (Vita Nuova) predchádza Božskej komédii a Dante ho napísal vo veku asi 29 rokov. Nie je už teda dielom mladíka, ale k Božskej komédii ešte viedla dlhá cesta. V Novom živote, ktorý sa označuje termínom „libello" (malá knižka), Dante uverejnil a zhrnul sonety, kanzóny a iné poetické formy, ktoré napísal v rokoch 1283-1293 a doplnil ich o prozaické vsuvky so značne autobiografickým podtextom. Tie odrážajú vznik a priebeh jeho platonického vzťahu k Beatrice Portinari, ktorá sa stala predobrazom k Beatrice v Božskej komédii. Vo Vita Nuova však Dante opisuje nielen vzťah k nej, ale predovšetkým buduje koncept Ideálu-Lásky-Tvorby (Múzy), ktorý sa neskôr stane jadrom a energiou definujúcou jeho cestu cez Peklo/Očistec až do Raja. Postavil tu teda základ, či pilier, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil nie len jeho tvorbu, ale i pohľad na stvárnenie Ideálu v poézii ako takej, čo bolo na svoju dobu naozaj prevratné.

Miklós Forgács vo svojej nekonvenčnej adaptácii (špeciálne pripravenej pre RTVS k Danteho výročiu) nepristupoval k jeho látke pietne, ale snaží sa dopátrať ku koreňom už spomínanej „energie tvorby", ktorá sa od objektu lásky (ako iniciátorovi) obracia do autorského subjektu a stáva sa tak zrkadlom akýchsi tvorivých múk autora, ktoré majú rôzne podoby, odrážajú rôzne formy, žánre, prístupy aj v rovine textu, aj v potenciále realizácie. Cieľom teda nie je stavať pomníky, ale porozumieť a preniesť túto komplikovanú (a tak trochu elitársku) látku do súčasného sveta s prežitkom, iróniou, ale i vážnosťou a úctou ku klasike, ktorá nás presahuje.

Dante Alighieri (1265-1321) patrí k najvýznamnejším talianskym básnikom vôbec, ale jeho vplyv je de-facto celosvetový. Radí sa medzi predstaviteľom tzv. renesančného humanizmu a svojimi názormi a dielami prispel aj k rozvoju jazykovedy (ako jeden z prvých začal vedome a aktívne používať taliančinu vo svojich dielach, čo bolo v danej dobe pri dominancii latinčiny v akomkoľvek oficiálnom prejave odvážne, ba až revolučné). Preslávil sa dielom Božská komédia, ktoré v sebe doslova koncentrovalo nie len do dôsledkov zrekonštruovaný systém nového spirituálneho pohľadu na svet, ale odkazovala a komentovala množstvo súdobých spoločensko-politických fenoménov (a osobností), takže sa stalo i kronikou doby, ktorá presahuje hranice jedného umeleckého diela. Tento rok, konkrétne 14.9.2021 si pripomíname 700 rokov od jeho smrti a naša premiéra ja poctou reflektujúcou výročie takého génia, akým nesporne Dante bol.

Obsadenie: Jakub Rybárik, Katarína Šafaříková, Danica Jurčová-Glinová a Miroslava Frankovská

Réžia: Laco Kerata
Dramaturgia: Peter Pavlac
Zvuk: Andrej Klimits
Hudba: Matúš Wiedermann
Produkcia: Marcela Stanková
Autor textu: Dante Alighieri
Autor rozhlasovej dramatizácie: Miklós Forgács

Anotácia: Rozhlasová dramatizácia humoresky Jána Kalinčiaka Reštavrácia z roku 1860, kedy sa slovom reštavrácia označovali župné voľby. V Kalinčiakovom príbehu oproti sebe stoja schudobnený župan Matiáš Bešeňovský a Ján Potocký, ktorý okúsil veľký svet a to z neho urobilo na Uhorské pomery demokrata. Obaja kandidáti predstavujú zemianstvo ako stav, ktorého úpadok sa odráža aj v stave krajiny – Uhorsko v tom čase patrilo k najzaostalejším častiam Európy, ako píše Karol Horváth: „v tom čase nebola v Uhorsku priemyselná revolúcia ani len témou salónnych rozhovorov a prvá parná železnica sa začala budovať až o sedem rokov po našom príbehu.“ Na pozadí volieb, kde kandidátov a ich voličov viac zaujímajú plné bruchá ako politické ideály či stav spoločnosti, sa odvíja príbeh lásky mladých Anny Bešeňovskej a Štefana Levického. Budúcnosť tohto vzťahu ale tiež dosť závisí od výsledku volieb. Dajte sa vtiahnuť do sveta, v ktorom sa „hoaxy šírili chôdzou a následným klebetením a ak ste chceli niekoho lajknúť, museli ste mu zakričať: „Vivat!“

Produkcia: Peter Šimončič
Hudba: Rudolf Pepucha
Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková
Majster zvuku: Peter Pištek
Dramaturgia: Ján Šimko
Réžia: Karol Horváth
Účinkujú: Peter Sklár, Jozef Vajda, Richard Stanke, Miroslav Beňušík, Ján Mistrík, Jana Kovalčíková, Eva Matejková, Michal Rovňák, Matej Landl, Pavol Topoľský, Peter Kočiš, Igor Adamec, Peter Ondrejička, Ondrej Kaprálik, Ladislav Kerata, Dalibor Petkáč, Karol Horváth, Gregor Šimko, Mia Gáliková, Diana Kočanová.

Anotácia: Rozhlasová hra o tom, ako si Slováci nechali ukradnúť identitu. V príbehu sa dostávame do takmer obyčajnej rodiny s dospievajúcim synom, ktorý si nevie poradiť s vlastnou národnou identitou, a tak sa rodičia rozhodnú pomôcť mu nájsť ju, celkom netradične, cez spoločenskú hru, v ktorej si môže rôzne verzie vlastnej identity vyskúšať... Režisér hry Michal Náhlík do hlavných úloh obsadil Janu Evellay, Igora Kasalu a Samuela Gáfrika. Majster zvuku Michal Ballasch, hudba Martin Husovský, dramaturgia Hana Rodová.

Anotácia: Pôvodná rozhlasová tragikomédia hovorí o momente, keď sa samovrahyni pred skokom pod vlak, stretnú oči s rušňovodičom. Čo všetko sa môže odohrať v jednej sekunde? Čo takému fatálnemu rozhodnutiu predchádza?

Účinkujúci: Alena Ďuránová - moderátorka/Mary; Miroslav Bodoki - Bohuš/rušňovodič; Peter Lajko - havran; Tatiana Poláková - Soňa/produkčná; Adriana Ballová - Júlia/Bohušova manželka; Miroslav Kolbašský - Igor/majiteľ TV; Jakub Kuka - hlas 1; Lukáš Takáč - hlas 2. Dramaturgia: Hana Kolbašská- Rodová
Zvukový majster: Peter Krajčovič
Hudobná dramaturgia: Michal Kentoš
Réžia: Hana Rodová

Anotácia: Terra Apathy - čerpá z príbehu obce Horné Opatovce, ktorá po výstavbe hlinikárne v Žiari nad Hronom čelila ekologickej katastrofe a v roku 1969 bola uznesením vlády Československej socialistickej republiky zlikvidovaná a vymazaná z mapy.

Tvorcovia divadelnej inscenácie (a rovnako tak jej rozhlasovej verzie) teda pracovali s rozsiahlym dokumentárnym materiálom z rôznych zdrojov - od miestnych archívov, zápisníc zasadaní obecného zastupiteľstva až po oral history. Ich cieľom však nebolo vytvoriť dielo spadajúce pod akúkoľvek definíciu doku-drámy, ale skôr nájsť emocionálnu metaforu, ktorá na jednej strane sprítomní ekologickú apokalypsu prostredníctvom pochopenia reálneho dopadu na životné prostredie a človeka - od úhynu včiel, dobytka, až po devastačný vplyv jedovatého spadu na zdravie obyvateľov obce - na strane druhej nám dá šancu hlboko prežiť tento dopad v celej svojej hrôze práve v sebe samom.

Tento fakt ich doviedol k špecifickej, experimentálnej forme, kde sa zvukovo-hudobná stopa inscenácie stáva plnohodnotným „spoluhráčom“ k videnému a krehkosť slova v kontraste k apokalyptickému zvukovému obrazu prináša spočiatku temnú katarziu, končiacu však v nádychu novej nádeje. Či už vo výzve, ako sa ako ľudstvo postavíme k problému, ktorého sme sami zdrojom, či v tom, akú formu pre očistenie nájdeme i ako umelci. Výpovedné gesto tohto diela hovorí samo za seba a prináša tak do kontextu súčasného Slovenska silnú parafrázu celej našej civilizácie, ktorá sa pre pocit zvyšovania svojho osobného komfortu ženie do katastrofy prostredníctvom likvidácie prostredia, kde sa snaží žiť.

Obsadenie: Ela Lehotská a Vít Bednárik
Hudba a zvukový dizajn: Michal Paľko
Majster zvuku: Rudolf Fritzman
Produkcia: Barbora Bell
Dramaturgia: Peter Pavlac a Michal Ditte
Réžia: Iveta Ditte Jurčová
Námet: Michal Ditte
Libreto: Iveta Ditte Jurčová a Ela Lehotská

Anotácia: V troch častiach Rádio DEVÍN prináša prvýkrát v histórii Slovenského rozhlasu dramatizáciu románovej epopeje Leva Nikolajeviča Tolstého Vojna a mier. Rozhlasová inscenácia vznikla na podklade pôvodnej dramatizácie Karola Horvátha. Historický román Vojna a mier vychádzal v rokoch 1865-9. Lev Nikolajevič Tolstoj v ňom panoramaticky vykreslil ruskú spoločnosť v období napoleonských vojen (1805-1815). V popredí majstrovského diela ruského realizmu a jedného z najrešpektovanejších realistických románov sú príbehy členov niekoľkých šľachtických rodín, predovšetkým Bolkonských, Rostovovcov a Bezuchovovcov. Ich mená sú aliteráciami skutočných ruských rodov a autor prepletá fiktívne osudy svojich postáv s príbehmi, odpozorovanými zo skutočnosti. Tolstoj zachytáva ruskú spoločnosť v búrlivých časoch – vnútri monarchie sa z viacerých strán ozýva volanie po reformách, inšpirovaných Francúzskom a inými európskymi krajinami. Na druhej strane sa Rusko pod vedením cára Alexandra I. zapája do koalícií, ktoré sa snažia zastaviť Napoleonovu rozpínavosť a zároveň sľubujú Rusku možné rozšírenie územia či sfér vplyvu. Konfrontácia s Francúzskom, dominantou európskou politickou ale predovšetkým kultúrnou mocnosťou, sa odohráva na vojnových poliach i v mieri ruských palácov a salónov. Kým sa do Ruska presunie front napoleonskej vojny, odohráva sa na množstve malých frontov zápas o jeho politickú a kultúrnu budúcnosť. Tolstoj vedie živý dialóg s rôznymi predstavami o jeho možnej podobe. Román vyšiel v období, kedy sa o budúcej podobe Ruska živo diskutovalo a k tejto diskusiu živo prispievali aj romány ako Otcovia a deti Ivana Sergejeviča Turgeneva (1862), Besy Fiodora Michailoviča Dostojevského (1872) a mnohé ďalšie. Tolstého hlas je jedinečný, ako o románe Vojna a mier napísal Svetozár Hurban Vajanský: „Odložíš knihu nie rozčúlený, nie rozháraný, ale uspokojený, nasýtený a spokojný. V duši nezostal ti žiaden nelad, všetko, čo musel básnik urobiť proti tebe, to jest, keď musel ťa rozčúliť a zlé veci predstaviť ti — zabúdaš a duch kolíše sa ti v divnej, uspávajúcej harmónii. Nemyslím, že by niektorý spisovateľ nového veku tak harmonicky vplýval na ľudskú dušu. Tebe zdá sa, že si sa románom tým stal lepším, čistejším.“ Oproti kánonickým filmovým a televíznym spracovaniam či divadelnej dramatizácii Erwina Piscatora, opakovane uvádzanej aj na Slovensku, akcentuje dramatizácia Karola Horvátha z rozsiahleho materiálu groteskné motívy. Tolstoj vo svojom románe okrem iného reflektuje spôsob, akým sa v európskej kultúre píšu dejiny vojen a iných zlomových historických udalostí. Jeho „kronika“ nesleduje iba dianie na bojiskách a v salónoch vtedajšej ruskej spoločnosti, ale nahliada i do textov, ktoré o tomto období vznikli a originálne ich komentuje. Veľký spoločenský román zámerne sleduje príbehy vtedajších vodcov v mozaike mnohých ďalších príbehov a okrem iného hľadá aj odpovede na otázku, čo všetko formuje spoločnosť a aký zástoj pri tomto formovaní má literatúra, filozofia, zákonodarstvo a iná spoločenská činnosť.

Réžia: Marek Kundlák a Adam Hanuljak
Preklad: Ružena Dvořáková-Žiaranová
Dramaturgia: Ján Šimko
Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann
Majster zvuku: Rudolf Fritzman
Hudba: Marián Zavarský
Produkcia: Silvia Lukáčová, Alena Rumanovská a Marcela Stanková

Účinkujú: Boris Farkaš, Juraj Kemka, Jakub Rybárik, Zuzana Porubjaková, Henrieta Koláriková, Helena Geregová, František Kovár, Martin Huba, Dominika Žiaranová, Přemysl Boublík, Laco Kerata, Ondrej Kaprálik, Lucia Vráblicová, Matej Landl a ď.

Anotácia: Koncentrovaná historická dráma reflektujúca koniec II. svetovej vojny na Slovensku s koreňom v rodinnej kronike, v ktorej na malej ploche máme šancu vnímať obraz zlyhania starších generácií v snahe pomôcť svojim deťom sa podobným zlyhaniam v budúcnosti vyhnúť. Osobný príbeh, ktorý sa stáva univerzálnym hľadaním ľudskosti v sebe, i mimo seba.

Anotácia: Predobrazom tejto hry sa stal život a dielo americkej hudobníčky a skladateľky Laurie Spiegel, priekopníčky v experimentálnej sfére elektronickej hudby. Laurie sa stala známou predovšetkým “algoritmickým” zhudobnením astronomickej teórie Johannesa Keplera - Harmonices mundi (Harmónia svetov), ktorá sa v grafickej podobe dostala aj na zlatú dosku, ako súčasť posolstva potenciálnym mimozemským civilizáciám na palube sondy Voyager, vyslanej do vesmíru v roku 1977.

Anotácia: Angažovaná snaha vnímať dôsledky zdanlivo nevinných situácií v detstve dievčaťa, ktoré sa v istej fáze života rozhodne so svojou hlboko traumatizujúcou skúsenosťou vysporiadať. Rozhovor so svojím mladším ja v snahe porozumieť a odkryť podstatu zážitkov minulosti a ich vplyvov na budúcnosť.

Anotácia: Subtílna výpoveď mladej autorky snažiacej sa reflektovať svoje vlastné prežívanie i život zvláštnej kolegyne z práce. Letmé dotyky s tým, čo znamená hľadať blízkeho človeka, partnera či priateľku, melanchólia, ktorá však nie je sentimentálna, pretože ukrýva autentickú snahu položiť na papier aj ten najjemnejší odtieň emócie.

Anotácia: Silná osobná dráma ženy, ktorá sa rozhodla hovoriť o svojej tragickej minulosti. Hra je založená na reálnom prípade, ktorý sa stal v istom období extrémne diskutovaným v českom mediálnom priestore. Téma histórie a jej možnej falzifikácie, limity pamäti, pochybnosť o tom, kde končí realita a začína sa jej manipulácia a na konci jeden konkrétny zničený ľudský život.