Súťažné hry

Anotácia: Renomovaný český autor, David Zábranský, napísal na objednávku Slovenského rozhlasu pôvodnú hru z obdobia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. V jeho hre A ten tata Masaryk pripravuje nesúrodá skupina ľudí, ktorí, z rôznych dôvodov, nezdieľajú nadšenie z novovzniknutej republiky, symbolický atentát na hlavu štátu, prezidenta T. G. Masaryka. Atentát sa má odohrať v parku prezidentského zámku v Lánoch. Po nepodarenom atentáte ostane niekoľko nevysvetliteľných stôp a polícia stojí pred neľahkou úlohou vyšetriť a vysvetliť, o čo atentátnikom išlo a posúdiť, či by mali byť potrestaní.

Účinkujú: Matej Landl, Juraj Hrčka, Miroslav Noga, Gabriela Škrabáková-Kreutz, Lucia Vráblicová, Martin Horňák, Ján Mistrík, Kamil Kollárik a Ladislav Konrád. Preklad: Diana Laciaková; Dramaturgia: Ján Šimko; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Zvuk: Andrej Klimits; Produkcia: Alena Rumanovská a Silvia Lukáčová; Réžia: Laco Kerata.

Počúvať v archíve

Anotácia: Hra Advent je možno text o precitnutí. Alebo aspoň o ceste k nemu. Alebo aspoň o snahe oň. Jozef, kedysi vážený učiteľ a občan, po smrti svojej manželky Anny a strate zamestnania prepadá do stavov rôznych závislostí. Stráca sa pred očami svojich dcér i spoločenstva, ktoré ho kedysi rešpektovalo a on ho s radosťou spoluvytváral. Keď sa už zdá, že táto letargia povedie k mrazivej pustote (ostatne dej hry je situovaný do predvianočného obdobia), pokúsi sa Jozef o svoje vlastné zmŕtvychvstanie...

Účinkujú: Ivan Vojtek, Lucia Jašková, Jana Pilzová, Dominik Zaprihač, Daniel Výrostek a ďalší. Réžia: Dodo Gombár; Redakčná príprava: Mária Danadová; Technicky realizoval: Marián Cibuľa; Hudobný redaktor: Ján Fiala.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Ach, Antigona, sestra moja, musela si trieskať hlavou v múr? Ký parom hnal ťa - ha? Smrť nemá zmysel, ak si môžeš vybrať život, no ty si inakšie sa rozhodla. Za Antigonu! Tiež za Haimóna! Za slušný právny štát! Pokračovanie Sofoklovej Antigony očami a skutkami jej príbuzných do cyklu "Ako to bolo ďalej" napísala Alexandra Salmela.

Účinkujú: Branislav Matuščin, Ivana Kováčová, Filip Jekkel a ďalší. Dramaturgia: Mária Danadová; Hudobná dramaturgia: Ján Fiala, Technická spolupráca: Peter Janák; Réžia: Iveta Ditte - Jurčová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová hra Dedičstvo autorky Adriany Krúpovej prináša pohľad na vývoj vzťahov nevlastných súrodencov po smrti rodičov. Sonda do duše ženy i muža odkrýva charakter, boľavé spomienky i súčasnú nástojčivosť. Komorná hra je postavená na dvoch hereckých výkonoch - Anny Šiškovej a Jána Galloviča. Úspornosť hudobných podkresov, zvýraznenie zvukových atmosfér dokresľujú intimitu rozprávania. Text Adriany Krúpovej získal cenu v súťaži Literárneho fondu na pôvodný rozhlasový text v roku 2017.

Účinkujú: Anna Šišková a Ján Galovič. Dramaturgia: Zuzana Kolmosová; Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann; Zvuk: Stanislav Kaclík; Produkcia: Silvia Lukáčová; Réžia: Jana Strnisková.

Počúvať v archíve

Anotácia: Ladislav Ťažký vstúpil do literatúry už ako zrelý mladý muž, s dramatickou skúsenosťou účastníka druhej svetovej vojny. Samotná vojna sa pre neho stala významným zdrojom inšpirácie. Poviedky a novely ňou inšpirované niesli aj výrazné autobiografické črty. Ladislav Ťažký sa po auguste 1968 zaradil k tým, ktorí neboli ochotní pozrieť sa sebakriticky na svoj negatívny postoj k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, za čo v časoch normalizácie patrične trpel. Novela Divý Adam je súčasťou triptychu noviel z roku 1964 vydaných pod názvom Kŕdeľ divých Adamov. Práve v nich odkazuje na osobné zážitky z II. svetovej vojny. Adaptácia Lenky Garajovej ctí pôvodinu, ale stáva sa zároveň emocionálnym extraktom reflektujúcim plazivý príchod fašizmu do našich zemepisných šírok. Atraktivita nacistickej ideológie (u nás realizovaná prostredníctvom ľudáckeho režimu), ktorá prinášala ľahké odpovede na zložité otázky, je pre mladého Janka natoľko neodolateľná, že je ochotný zaprieť to najcennejšie, čo má - rodinu. Divý Adam sa tak stáva dramatickou sondou do drastickej doby počiatkov vojny na našom území, ktorá hlboko poznačila niekoľko ďalších generácií. Samotné spracovanie teda odkazuje i k roku 1938, k jednému z menej slávnych, hoci o to podstatnejších výročí, ktoré si v roku 2018 pripomíname. Hra bola vytvorená v rámci cyklu "Naša zabudnutá klasika.

Autorka rozhlasovej dramatizácie: Lenka Garajová; Réžia: Laco Kerata; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Dušan Kozák; Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann; Produkcia: Ľudmila Sabová. Účinkujú: Vladimír Jedľovský, Helena Geregová, Matúš Kvietik, Štefan Martinovič, Dušan Vaňo, Mária Landlová, Miroslava Drínová a Jozef Benedik.

Anotácia: V časoch totality bolo utrpenie pre vieru bežným javom. Nie každý však pripomínal životný príbeh dona Titusa Zemana, saleziánskeho kňaza,ktorý sa stal symbolom mučeníctva pre duchovné povolania. A práve základné peripetie života Titusa Zemana zaznamenáva rozhlasová hra Petra Janků "Hranice svätosti". Pripomeňme len, že proces blahorečenia Titusa Zemana sa začal 26. februára roku 2010. Komisia pre kauzy svätých, zložená z deviatich teológov, rovnako ako komisia, zložená z deviatich kardinálov a biskupov, sa pre jeho blahorečenie rozhodli jednohlasne, čo sa stáva len vo výnimočných prípadoch. Jeho blahorečenie schválil pápež Frantiešek 27. februára 2017. Slovenský salezián, kňaz, rodák z Vajnor a mučeník za duchovné povolania, tak mohol byť zaradený medzi blahoslavených.

Účinkujú: Viliam Hriadel, Marianna Mackurová, Peter Himič, Radoslav Kuric, Michal Ďuriš a ďalší. Dramaturgia: Egon Tomajko; Hudobná dramaturgia: Ján Fiala; Zvuk: Peter Janák; Réžia: Peter Janků.

Počúvať v archíve

Anotácia: Ivan Horváth určite patrí v slovenskej literatúre k zjavom viac než nezvyčajným. Jeho tvorba možno nie je rozsiahla, ale jeho štýl, témy a ich spracovanie sa vymykajú tradične vnímanej poprevratovej, resp. tzv. medzivojnovej slovenskej literatúre. Nepochybne to súvisí aj s jeho študijným pobytom v Paríži, ktorý absolvoval v rokoch 1924-1926. Práve ten veľmi výrazným spôsobom ovplyvnil jeho tvorbu a dostal ho do kontrastu a istého veľmi jasne vnímateľného napätia so zážitkami, ktoré získal reflexiou rodiacej sa demokracie v prvej Československej republike. Výrazný poetizujúci rozmer akoby korešpondoval s prúdom lyrizovanej prózy, ale práve cez presahy skúsenosti s veľkým svetom (a to nie len Parížom), ďaleko presahoval hranice slovenskej vidieckej mystiky. Ibrahimovo okno je próza veľmi silne postavená na snahe zachytiť atmosféru Paríža po prvej svetovej vojne, uprostred ktorého sa ocitá študent Ivan z Československa. Prináša si so sebou Slovensko a konfrontuje ho s niečím dovtedy nevídaným. To sa stáva princípom i samotnej dramatizácie, ktorá v tomto duchu siaha a pracuje aj s iným Horváthovými textami, aby tak vznikol tvar rešpektujúci autora so snahou zaujať i dnešného poslucháča. Nie len pre autora, ale i pre príbeh samotný. Zdramatizovala Michaela Zakuťanská, pre cyklus "Naša zabudnutá klasika".

Účinkujú: Přemysl Boublík, Juraj Hrčka, Dagmar Bruckmayerová, Martin Nahálka. Réžia: Laco Kerata; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Peter Daniška; Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann; Produkcia: Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Hudobné, literárne, výtvarné a performatívne diela Milana Adamčiaka (1946 - 2017) boli predvedené na významných podujatiach doma i v zahraničí a zaradené do mnohých významných zbierok súkromných zberateľov, galérií a múzeí súčasného umenia. Ich autor, umelec a teoretik, prežil posledné dekády svojho života v ústraní, v malých obciach Podhorie a Banská Belá. Jeho dielo inšpirovalo zakladateľov Cluster Ensemble Fera Királyho a Ivana Šillera k vytvoreniu experimentálnej rozhlasovej hry. Pracujú v nej s Adamčiakovými textami a partitúrami ako aj výpoveďami priateľov a známych, ktorí v jeho blízkosti prežili posledné roky jeho života. Samotár Adamčiak žil v úzkom vzťahu so svojím okolím, s prírodou i ľuďmi a vytváral v ňom špecifické umelecké intervencie. Rozhlasová hra "Jama" reflektuje jeho umenie a vedie dialóg s prostredím, ktoré ho inšpirovalo.

Účinkujú: Anna Čonková, Peter Mazalan, Petra Fornayová. Ďalej účinkujú priatelia a známi Milana Adamčiaka z obcí Podhorie a Banská Belá: Jozef Poláčik, Ján Slašťan, Vendelín Ivanič, Michal Bosák a Gabriela Rafaelisová. Hudbu Milana Adamčiaka interpretuje Cluster Ensemble v zložení Ivan Šiller, Fero Király, Lenka Novosedlíková, Michal Matejka, Robo Kolář, Nikolaj Nikitin a Braňo Dugovič. Dramaturgia: Ján Šimko; Produkcia: Silvia Lukáčová; Hudobná Dramaturgia: Katarína Bielčíková; Zvuk: Dušan Kozák; Hudobná réžia: Mirko Krajči; Réžia: Ivan Šiller a Fero Király.

Počúvať v archíve

Anotácia: Gejza Vámoš určite patrí v slovenskej literatúre medzi osobnosti, ktoré len ťažko jednoznačne a jednoducho uchopiť. Podobne ako niekoľko ďalších slovenských spisovateľov prvej polovice 20.storočia, i on študoval medicínu, i on svoju prax z čerstvo založenej republiky realizoval napokon mimo Československo, i on rád a často využíval vo svojich prózach skúsenosti lekára, čo smeruje k mnohým autobiografickým odkazom v jeho tvorbe. I jeho židovský pôvod bol určite jednou z príčin, že poslednú časť svojho života strávil ako lekár v zahraničí. Najskôr v Číne, neskôr na Taiwane, až napokon skončil v Brazílii, kde napokon zomiera. Jeho tvorba sa všeobecne vníma ako príklad pesimistického, až nihilistického nazerania na svet (mal rád Nietzscheho, i Schopenhauera), a niektorí literárni vedci ho považujú dokonca za akéhosi predchodcu literárneho postmodernizmu. Novela Jazdecká legenda je takisto odrazom jeho osobnej skúsenosti, keď ako lekár v roku 1932 nastúpil na vojenské manévre československej armády. Ide však o príbeh, ktorý črty nihilizmu nenesie a je skôr satirickým pohľadom na nezmyselnosť a absurdnosť vojenskej mašinérie vo vzťahu k jeho civilnému povolaniu. Nenápadným spôsobom však ukazuje i život v novom štáte a hoci ide predovšetkým o extrakt zážitkov (vtipný, až sarkastický), v skutočnosti pre nás odkrýva oveľa viac o dobe samotnej, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Účinkujú: Marcel Ochránek, Jakub Rybárik, Tomáš Vravník, Martin Vittek, Přemysl Boublík, Juraj Hrčka, Jozef Benedik, Dušan Kaprálik, Dušan Vaňo, Laco Kerata, Andrea Sabová, Danica Jurčová, Laco Konrád. Réžia: Laco Kerata; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Andrej Klimits; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková; Produkcia: Ľudmila Sabová; Autorka rozhlasovej dramatizácie: Lenka Garajová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Lemberg je nemecký názvov ukrajinského mesta Ľvov. Autor a režisér Silvester Lavrík sa pri tvorbe hry inšpiroval svojimi bezprostrednými zážitkami s týmto mestom. Svoje úvahy o Ukrajincoch, ich mentalite a paralelách medzi nimi a nami, absurdné až bizarné situácie odpozorované zo života mesta, pretavil do príbehu Sofie a Andreja. Svätí patróni zo susediacich chrámov na hlavnom ľvovskom námestí sú sochami, ktorým Ukrajinci preukazujú zbožnú úctu, no zároveň aj ľuďmi z mäsa a kostí, ktorí chcú žiť svoj každodenný život a byť obyčajne šťastní. Pre nedobrovoľného svätého a mučeníčku, na mieste zaťaženom historickými krivdami a neduhmi transformujúcej sa spoločnosti, je to však neľahká úloha. Príbeh je podaný s humorom a nadhľadom, no nechýbajú ani drsnejšie momenty, odkazujúce k nedávnym turbulentným udalostiam na súčasnej Ukrajine. V hre sú použité nahrávky Detského speváckeho zboru pri ZUŠ Dezidera Kardoša v Bánovciach nad Bebravou a hudobné improvizácie Borisa Lenka.

Účinkujú: Dominika Morávková, Martin Geišberg, Eugen Libezňuk, Zita Furková, Zuzana Krónerová a Vladimír Jedľovský. Dramaturgia: Michaela Materáková; Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann; Zvuk: Rudolf Fritzmann; Produkcia: Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová; Réžia: Silvester Lavrík.

Počúvať v archíve

Anotácia: Kultová Wedekindova hra Lulu dala názov opere Albana Berga i albumu Lou Reeda a Metallicy. V dobe svojho vzniku, text, pre sexuálnu tematiku, postihla nepriazeň cenzúry. Keďže sa nesmel uvádzať, stalo sa z neho obľúbené čítanie s príbehom femme fatale, ktorá dokáže byť nežná i hriešna zároveň, vie sa smiať, plakať, lákať poddajnosťou a zároveň byť drsná a v každom okamihu opantávať svoje okolie.

Účinkujú: Ivan Šándor, Ivan Romančík, Helena Geregová, Pavol Topoľský, Táňa Pauhofová a ďalší. Preklad: Martin Porubjak; Úprava: Martina Vannayová; Dramaturgia: Ján Šimko; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Zvuk: Ľubica Olšovská; Produkcia: Silvia Lukáčová a Alena Rumanovská; Réžia: Táňa Tadlánková.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová adaptácia divadelnej hry veľkého klasika slovenskej drámy Ivana Stodolu. Pôvodný text je historickou drámou z obdobia revolúcie rokov 1848/1849, v ktorej sa prepletajú osudy ich iniciátorov so súkromnými životmi bežných ľudí a poukazujú tak na malé i veľké hrdinstvá pre dnešnú dobu a udalosti posledných rokov tak nesmierne dôležité, dramatické a výpovedné.

Účinkujú: Monika Potokárová, Táňa Kulíšková, Vladimír Jedľovský, Pavel Plevčík, Přemysl Boublík, Eduard Vítek, Monika Horváthová, Richard Autner, Ivo Bis, Jozef Benedik, Vladimír Seman, Pavol Náther. Rozhlasová úprava: Karol Horváth; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Dušan Kozák; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková; Produkcia: Alena Rumanovská; Réžia: Milena Lukáčová.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Elena Maróthy-Šoltésová patrí k autorkám, ktoré sa výrazne angažovali v ženskom hnutí konca 19. a začiatku 20.storočia. Jej čiastočne i pragmatické rozhodnutie zosobášiť sa s obchodníkom z Martina ju doviedlo do centra dobového kultúrneho a najmä literárneho diania, ktorému prepadla a výrazne ho svojou tvorbou i angažovanosťou ovplyvnila. Nie len ako aktívna členka (a predsedníčka) známeho ženského spolku Živena, ale najmä ako spisovateľka s výraznou črtou nastupujúceho literárneho realizmu. Ten sa prejavil i v denníkových záznamoch, ktoré vyšli súborne pod názvom Moje deti, hoci sa skladá z dvoch, časovo i obsahovo odlišných častí. Adaptácia Michaely Zakuťanskej sa sústreďuje len na časť prvú, ktorá je istým spôsobom otvorením jej snahy zachytiť pominuteľné momenty zo života jej detí, s ktorými sa ako matka musela v zložitých dobových podmienkach vyrovnávať. Nejde však o sucho tradičné denníkové opisy udalostí, skôr o úvahy a reflexie, ktoré vďaka jej silnému osobnému prežívaniu sú oveľa viac, než len historickou črtou. Vzťah matky k dieťaťu a chápanie zodpovednosti voči nemu, odraz patriarchálneho modelu spoločnosti v bežnej rodine, metafyzika tvorby v protiklade k banalite všednosti, to všetko sú aspekty samotnej novely, ale i spracovania , v ktorom aktívnu úlohu hrajú i samotné deti. Tragédia, ktorá je dejovou pointou prvej časti novely, je tak síce smutným, ale hlboko očistným zážitkom uzatvárajúcim jedno zložité životné obdobie samotnej autorky, veľkej osobnosti slovenskej literatúry. Hra bola vytvorená pre cyklus "Naša zabudnutá klasika".

Účinkujú: Zuzana Porubjaková, Peter Kadlečík, Katarína Olle a Gregor Šimko. Réžia: Adam Hanuljak; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Dušan Kozák; Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann; Produkcia: Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Jonáš Záborský z pozície zásadného kritika filozofických a politických východísk súdobej slovenskej literatúry /ovplyvnenej „štúrovcami“/, v jednej zo svojich autorských línií hyperbolizuje prejavy iracionálna v slovenskej spoločnosti a degraduje ich na komiku, čoho zreteľným a ľahko čitateľným výsledkom je paródia, satira, ba až groteska, či karikatúra. Charakterov, postojov a samotných dramatických situácií. Je to však práve jasná pozícia osvietenského racionalizmu, ktorou zastrešuje svoju nekompromisnosť voči všetkému, čo bráni reálnemu pohľadu na seba samého, čoho i samotná poviedka Mrzutá je jednoznačným dokladom. Akoby v nej parodoval dobrodružné putovanie hrdinky, ktorá však hrdinkou v skutočnosti nie je, nakoľko sama sebou symbolizuje doslova odvrátenú stranu národoveckého „optimizmu“ Záborského súčasníkov. Hra patrí do cyklu "Naša zabudnutá klasika".

Účinkujú: Rebeka Poláková, Ivan Romančík, Lena Košická, Dominika Žiaranová, Oľga Solárová, Jozef Šimonovič, Alfréd Swan a ďalší. Autorka dramatizácie: Lenka Garajová; Dramaturgia: Peter Pavlac; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková; Zvuk: Stanislav Kaclík; Produkcia: Silvia Lukáčová; Réžia: Milena Lukáčová.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Dokumentárna rozhlasová hra o Anne Kolesárovej, ktorá sa koncom druhej svetovej vojny odmietla podvoliť opitému ruskému vojakovi . Jej svedectvo viery a čistoty inšpiruje mladých ľudí, ktorí chodia každoročne na púte do Vysokej nad Uhom. 1.9. 2018 Annu Kolesárovú vyhlásil pápež František za blahoslavenú.

Účinkujú: Igor Kasala, Miroslav Kolbašský, Michal Soltész, Jana Wernerová, Andrej Palko, Michaela Domovcová, Antónia Oľšavská. Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová; Zvuk: Michal Ballasch; Réžia: Peter Janků.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová adaptácia prednášky známeho slovenského vedca, polyhistora, etnografa, archeológa a botanika – Jozefa Ľudovíta Holubyho, prednesená v roku 1896 na slovenskom večere Československej jednoty v Prahe. Už názov prednášky jednoznačne poukazuje na jej obsah a teda snahu autora podať akýsi etnograficko-sociologický pohľad na súdobé Slovensko, ktoré v tom čase bolo ešte súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Jeho pohľad je priezračný, so snahou o objektivitu, avšak nevyhýba sa svojím vlastným subjektívnym hodnoteniam, čím práve tento text naberá veľmi osobitý literárny charakter- práve vo svojej jednoduchej a otvorenej snahe pomenovať množstvo špecifických fenoménov charakteristických pre konkrétne obdobie v našich dejinách. Autorka Lenka Garajová však text posúva do obdobia bližšie neurčenej budúcnosti, kde nás vovedie do akejsi dystopickej „národnej rezervácie", ktorou sa časť našej krajiny stala. Tu sa konzervujú zvláštne tradície pomenované práve v texte Jozefa Holubyho. Paradox vzniká v momente, keď si uvedomíme, koľko z opisovaných fenoménov sa dotýka aj dnešnej našej spoločnosti. Jemná irónia sa tak zrazu stáva znepokojujúcou práve v otázke, ako ďaleko sa naša spoločnosť za to jedno storočie vlastne dostala? Hra vznikla v rámci cyklu "Naša zabudnutá klasika".

Účinkujú: Daniela Kuffelová, Jakub Rybárik, Juraj Hrčka, Ladislav Konrád, Tomáš Vravník, Ľubica Očková a Danica Matušová. Autorka rozhlasovej dramatizácie: Lenka Garajová; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Peter Pištek; Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann; Produkcia: Silvia Lukáčová; Réžia: Laco Kerata.

Počúvať v archíve

Anotácia: Príbeh o obludnom obvinení, čakaní na súdny proces a opis života za mrežami so všetkým, čo k tomu patrí. Tento príbeh vznikol podľa skutočnej udalosti, ktorá sa stala v rokoch 2006 až 2007 a je vyrozprávaný prostredníctvom denníkových zápiskov. Rozhlasovú verziu napísala Radka Hoffmanová. Hlavnej úlohy sa zmocnil Ady Hajdu, na ktorom sa nieslo celé rozprávanie, keďže ide o takmer monodrámu, jeho zástoj je naozaj unikátny a herecké majstrovstvo neodškriepiteľné.

Ďalej účinkujú: Lucia Vráblicová, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Matej Landl, Štefan Kožka, Miroslav Trnavský, členovia DRDD a ďalší. Dramaturgia: Zuzana Kolmosová; Hudobná dramaturgia Katarína Bielčiková, Zvuk: Peter Hájek; Produkcia: Silvia Lukáčová; Réžia: Ľuboš Machaj.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Pôvodná rozhlasová hra Jána Mikuša Pád noci, je inšpirovaná skutočným príbehom pilota US Air Force Richarda Adama Rawsleyho, ktorý bol po deväť mesačnom pobyte v kozme hospitalizovaný v psychiatrickej klinike. Autor a režisér v jednej osobe otvára v tomto rozhlasovom trileri tabuizované témy našej spoločnosti, akými sú napríklad utajované psychické problémy jednotlivca, depresie, ktoré začíname reflektovať až po ich explózií, či pokusy o samovraždu.

Účinkujú: Ondřej Daniš, Ivana Kivaderová, Juraj Smutný, Tomáš Mischura a ďalší. Dramaturgia: Mária Danadová; Hudobný dramaturg: Ján Fiala; Technická spolupráca: Peter Janák; Réžia: Ján Mikuš.

Počúvať v archíve

Anotácia: Životné osudy poľskej rómskej poetky Bronisławy Wajsovej pokrývajú najtraumatickejšie obdobia dvadsiateho storočia. Jej príbeh je ale aj zápasom o slobodu, príbehom boja s danajským darom - básnickým talentom. Napokon mu obetovala všetko. Keď sa v negramotnej spoločnosti naučila písať, keď sa začala kontaktovať s literátmi z väčšinovej spoločnosti, keď začala publikovať verše, vždy ju vnímali ako zradkyňu či ohrozenie pre najbližších a odsudzovali. Napriek tomu celý život písala a ospevovala slobodu a živelnosť, prameniacu z jej života, spätého s prírodou a kočovaním. Rozhlasová hra je dramatizáciou knihy Angeliky Kuźniak: PAPUŠA. Kuźniak vďaka práci s korešpondenciou, spomienkami pamätníkov, rozhovormi a básňami vytvorila živý obraz poetky, prezývanej Papuša.

Účinkujú: Zuzana Kronerová, Jeanette Švoňavská, Rebeka Poláková, Peter Rúfus, Juraj Hrčka a ďalší. Preklad: Patrik Oriešek. Autorka dramatizácie: Martina Vannayová. Dramaturgia: Ján Šimko; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Zvuk: Peter Pištek; Produkcia: Silvia Lukáčová; Réžia: Laco Kerata.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Pri príležitosti výročia konca prvej svetovej vojny uvádzame originálnu adaptáciu jednej z najzaujímavejších divadelných hier dvadsiateho storočia. Rakúsky novinár, esejista a spisovateľ Karl Kraus napísal svoju monumentálnu hru Posledné dni ľudstva pod vplyvom zážitkov z prvej svetovej vojny a udalostí, ktoré jej predchádzali. Text tvorí 220 voľne prepojených scén a má vyše päťsto strán. Autor ho uviedol vetami: „Inscenovanie tejto drámy, ktorej rozsah by podľa pozemskej mierky zaplnil asi 10 večerov, je vyhradené divadlu na Marse. Návštevníci divadiel tohto sveta by to asi nevydržali." Kraus text písal v rokoch 1915-1919 a je veľmi zaujímavý aj po formálnej stránke. Kraus pracoval s nájdeným materiálom - viac ako jeho tretinu tvoria citáty z novín, vojenských rozkazov, súdnych rozhodnutí, listov, výnosov a nariadení, pohľadníc či plagátov. Krausova hra bola v mnohých ohľadoch prelomová. Autor dokázal vytvoriť spoločenskú satiru takmer výlučne dokumentovaním každodenného života. Hoci sa hra inscenuje výnimočne, inšpirovala mnoho teoretických reflexií, rozpútala diskusie medzi umenovedcami i aktivistami a inšpirovala celý rad autorov a dramatikov. Hru pre rozhlas upravili Jana Mikuš Hanzelová a Ján Mikuš.

Účinkujú: Přemysl Boublík, Martin Horňák, František Kovár, Juraj Hrčka, Ondrej Kaprálik, Peter Kadlečík, Zuzana Konečná a ďalší. Dramaturgia: Ján Šimko; Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann; Zvuk: Peter Pištek; Produkcia: Silvia Lukáčová; Réžia: Ján Mikuš.

FRH final_2019 copy.jpg

Anotácia: Hlavná hrdinka rozhlasovej hry Karola Horáka je zubárka, pochádzajúca z malého stredoslovenského mesta. Jej otec bol takisto zubár, hoci vzdelanie v obore získal spôsobom, akým sa po vojne získavalo. Bezdetná žena celý svoj život zasvätila práci, ku ktorej spočiatku nemala silný vzťah. Pri rekapitulácii svojho života sa v spomienkach pokúša vyrovnať s otcom i nešťastnou osudovou láskou. Bocian na konci šesťdesiatych rokov emigroval, otec umrel a Žene po nich ostalo povolanie a zlé spomienky na potrat. Osudy, v ktorých sa zrkadlí dvadsiate storočie a najmä jeho druhá polovica, sledujeme prostredníctvom rozprávania zubárky ako zrelej ženy, ženy v strednom veku a pubertiačky. V troch pohľadoch autor podáva silný príbeh a rekapituluje zložité storočie.

Účinkujú: Edita Borsová, Anna Javorková, Miroslava Drínová, Ivo Gogál, Juraj Predmerský a ďalší. Dramaturgia: Ján Šimko; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Zvuk: Peter Pištek; Produkcia: Alena Rumanovská a Silvia Lukáčová; Réžia: Laco Kerata.

Počúvať v archíve

Anotácia: Pôvodná rozhlasová tragikomédia Michaely Zakuťanskej rozpráva príbeh tridsiatničky Saše, ktorá zažíva vnútornú krízu, pocit osamelosti, vyhorenia a zbytočnosti. Z beznádeje ju vytrhne rutinné zvonenie pri dverách. Autor hudby: Martin Husovský.

Účinkujú: Gabriela Marcinková; Dana Košická, Michal Novodomský, Stanislava Kašperová a ďalší. Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová; Zvuk: Peter Krajčovič a Michal Ballasch; Réžia: Júlia Rázusová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Dramatická kompozícia z textov A.P.Čechova, zložená z texov Ujo Váňa, Višňový sad, Tri sestry, Čajka a Pavilón č.6. O ľudských túžbach, o nesplnených snoch a ideáloch, láskach, predsavzatiach, životných očakávaniach... O premárnených životoch. I o skrytých prúdoch ľudského podvedomia.

Účinkujú: Judita Vicianová, Dana Košická, Alena Ďuránová, Ivan Krúpa, Jozef Úradník a ďalší. Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová; Zvuk: Michal Ballasch. Autor hudby: Peter Katina. Do rozhlasovej podoby upravil a režíroval Svetozár Sprušanský.

Počúvať v archíve

Anotácia: Meno Jána Lajčiaka, vzdelanca, spisovateľa, filológa a kňaza je zrejme väčšine poslucháčov neznáme. Avšak bol to autor, ktorého myšlienky a analýzy slovenského naturelu na prelome storočí sú tak extrémne aktuálne, až človeka mrazí pri ich čítaní, či sa naozaj za posledných sto rokov v našej spoločnosti tak málo zmenilo. Samotný osud Jána Lajčiaka je príznačný pre množstvo ľudí s novými myšlienkami, ktorí definovali problém a chceli ho riešiť. Ak však nie je ochotná ho riešiť spoločnosť, môže sa stať, že taká osobnosť skončí na okraji záujmu a spoločnosti samotnej, čoho život Jána Lajčiaka je, bohužiaľ, zreteľným dôkazom. Autorka dramatizácie teda postavila text na jeho osobnosti a finále jeho života, keď v ústraní svojho pôsobiska, vo Vyšnej Boci, píše svoje veľké dielo. Michaela Zakuťanská text zdramatizovala pre cyklus "naša zabudnutá klasika".

Účinkujú: Jakub Rybárik a Zuzana Kyzeková. Dramaturgia: Peter Pavlac; Hudobný dramaturg: Matúš Wiedermann; Zvuk: Peter Daniška; Réžia: Laco Kerata.

Anotácia: Rozhlasová adaptácia divadelnej hry Petra Pavlaca má ambíciu na koncentrovanej ploche vypovedať o myslení, cítení a postojoch jedného z našich najuznávanejších básnikov - Miroslava Válka, ktorý sa stal ministrom kultúry komunistickej vlády a na konci svojej politickej kariéry sa stal členom komisie, ktorá dozerala na zásah polície a bezpečnostných zložiek 25. 3.1988 na tzv. Sviečkovej manifestácii. Príbeh rozhlasovej hry SLOVO VÁLKOVO sa odohráva v izbe hotela Carlton na 2. poschodí, 25. marca 1988. Je podvečer dňa, ktorý vošiel do našich dejín ako otvorený prejav odporu voči komunistickému režimu pod názvom Sviečková manifestácia. Deň, v ktorý sa na dav modliacich ľudí, vytláčaných z ulice polievacími autami, násilne bitých a odvlečených, údajne z okna tohto hotela pozeral člen politickej komisie, minister kultúry a básnik zároveň, Miroslav Válek. Peter Pavlac vytvára modelovú situáciu, ktorá sa síce v tejto forme neodohrala, ale stáva sa metaforou definovania postojov v momente, kedy sa tenký ľad konformizmu začína prepadávať. V hre Slovo Válkovo sa teda autor pokúša pátrať po pohnútkach a utajených rozporoch jedného z našich najväčších básnikov v hraničnej situácii ako definitívnom bode na preverenie vlastných hodnotových postojov. I postáv v hre, i tých našich. Emilovi Horváthovi v úlohe Válka sekunduje František Kovár.

Dramaturgia: Peter Pavlac; Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann; Zvuk: Adrej Klimits; Produkcia: Silvia Lukáčová; Réžia: Patrik Lančarič.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Meno Ivana Stodolu je v našej literatúre spojené najmä s jeho medzivojnovou dramatickou tvorbou. Komédie Náš pán minister, Čaj u pána senátora alebo Jožko Púčik a jeho kariéra sa už od ich prvých uvedení stali jednými z najhrávanejších titulov na javiskách profesionálnych, ale aj ochotníckych divadiel. Menej známe hry, napríklad Mravci a svrčkovia, či Komédia, ktoré boli premiérované v SND počas Slovenského štátu, nezaostávajú svojou kvalitou a dramatickou zručnosťou autora, avšak ich spoločenská angažovanosť a kritický náboj voči fašistickému režimu im zabezpečili extrémne kontroverzné prijatie. Ivan Stodola bol povolaním lekár, a po vojne sa stal významnou osobou na Ministerstve zdravotníctva, najmä pre jeho výraznú angažovanosť na poli boja s tuberkulózou. Práve boj o založenie proti-tuberkulózneho ústavu sa stal zámienkou nového režimu (komunistického), aby aj jeho, ako v tom čase mnohých iných, protiprávne uväznili a odsúdili vo vykonštruovanom procese na začiatku 50-tych rokov. Málokto vie, že Ivan Stodola o svojom väznení vydal svedectvo v podobe útlej autobiografickej knižky (Smutné časy, smutný dom), ktorá sa stala predmetom dramatizácie Karola Horvátha v mantineloch projektu "Naša zabudnutá klasika". Dramatizácia sa tak stáva extraktom reflektujúcim nezmyselnosti, ba až absurdnosti samotných procesov a násilie páchané na nevinných ľuďoch zrkadlom démonov, ktorí driemu v každom jednom človeku a čakajú, či im dovolíme vyjsť na povrch. Hoci ide o útlu knižku, je nabitá poznaním, emóciou a opisom, v ktorom sa nezaprie Stodolov rozprávačský talent a stáva sa tak nebývalým svedectvom o dobe, ktorá tieto situácie porodila. Dramatizáciu sme preto rozdelili na dve časti a uvádzame ju v dvoch samostatných epizódach. V hlavnej úlohe sa predstaví excelentný Ján Kožuch.

Ďalej účinkujú: Janette Švoňavská, Gregor Hološka, Dušan Vaňo, Tomáš Vravník, Michal Jánoš, Peter Ondrejička, Ondrej Kaprálik a Jakub Rybárik. Autor rozhlasovej dramatizácie: Karol Horváth. Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Ľubica Olšovská; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková, Produkcia: Ľudmila Sabová; Réžia: Kamil Žiška.

Počúvať v archíve

Anotácia: Meno Ivana Stodolu je v našej literatúre spojené najmä s jeho medzivojnovou dramatickou tvorbou. Komédie Náš pán minister, Čaj u pána senátora alebo Jožko Púčik a jeho kariéra sa už od ich prvých uvedení stali jednými z najhrávanejších titulov na javiskách profesionálnych, ale aj ochotníckych divadiel. Menej známe hry, napríklad Mravci a svrčkovia, či Komédia, ktoré boli premiérované v SND počas Slovenského štátu, nezaostávajú svojou kvalitou a dramatickou zručnosťou autora, avšak ich spoločenská angažovanosť a kritický náboj voči fašistickému režimu im zabezpečili extrémne kontroverzné prijatie. Ivan Stodola bol povolaním lekár, a po vojne sa stal významnou osobou na Ministerstve zdravotníctva, najmä pre jeho výraznú angažovanosť na poli boja s tuberkulózou. Práve boj o založenie proti-tuberkulózneho ústavu sa stal zámienkou nového režimu (komunistického), aby aj jeho, ako v tom čase mnohých iných, protiprávne uväznili a odsúdili vo vykonštruovanom procese na začiatku 50-tych rokov. Málokto vie, že Ivan Stodola o svojom väznení vydal svedectvo v podobe útlej autobiografickej knižky (Smutné časy, smutný dom), ktorá sa stala predmetom dramatizácie Karola Horvátha v mantineloch projektu Naša zabudnutá klasika. Dramatizácia sa tak stáva extraktom reflektujúcim nezmyselnosti, ba až absurdnosti samotných procesov a násilie páchané na nevinných ľuďoch zrkadlom démonov, ktorí driemu v každom jednom človeku a čakajú, či im dovolíme vyjsť na povrch. Hoci ide o útlu knižku, je nabitá poznaním, emóciou a opisom, v ktorom sa nezaprie Stodolov rozprávačský talent a stáva sa tak nebývalým svedectvom o dobe, ktorá tieto situácie porodila. Dramatizáciu sme preto rozdelili na dve časti a uvádzame ju v dvoch samostatných epizódach. V hlavnej úlohe sa predstaví excelentný Ján Kožuch.

Ďalej účinkujú: Janette Švoňavská, Gregor Hološka, Dušan Vaňo, Tomáš Vravník, Michal Jánoš, Peter Ondrejička, Ondrej Kaprálik a Jakub Rybárik. Autor rozhlasovej dramatizácie: Karol Horváth. Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Ľubica Olšovská; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková, Produkcia: Ľudmila Sabová; Réžia: Kamil Žiška.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová hra Squat je výpoveďou zrelej ženy, rekapitulujúcej svoj život a komplikovaný vzťah k otcovi. Finančne dobre zabezpečený otec ku svojmu majetku prišiel nečestným spôsobom. Hrdinka, v texte bezpríznakovo označená ako Ona, sa celý život musela vyrovnávať nielen so skutočnosťou, že otec rodinu opustil ale aj s jeho zlou povesťou a dedičstvom. Rekapitulácia života, plného vzdoru a vzbury sa končí záujmom o to, čo bolo otcovi najvzácnejšie – byt, v ktorom žil a kde do puberty vyrastala aj Ona. Na pozadí osobného príbehu reflektuje autor krízu morálnych hodnôt, typickú pre našu spoločnosť, plnú pochybných obchodných praktík, prepojenia obchodu, politiky a mafie a nízkeho rešpektu k zákonom na všetkých úrovniach. Hra bola ocenená Cenou Rádia Devín v súťaži Dráma 2016. V hlavnej úlohe sa predstaví Jana Oľhová.

Ďalej účinkujú: Edita Borsová, Zuzana Konečná, Rebeka Poláková, František Kovár a ďalší. Dramaturgia: Ján Šimko; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Zvuk: Ľubica Olšovská; Produkcia: Sivlia Lukáčová; Réžia: Dušan Vicen.

Počúvať v archíve

Anotácia: Sedem ľudí pripravuje tábor pre deti zo zmiešaných česko-slovenských rodín. V predvečer príchodu detí do tábora, sa prípravný výbor stretáva na mieste, kde sa tábor bude konať. Popri organizačných otázkach a zostavovaní programu ale skupina musí riešiť rozličné vzťahové problémy a predovšetkým veci, ktoré sa stali v minulosti, napríklad minulý rok, v Moste. Tam sa totiž väčšina organizátorov stretla na prvom ročníku tábora pre československé deti.

Účinkujú: Petr Marek, Johana Ožvold, Marian Moštík, Ján Mikuš, Ľudmila Klimková, Ján Kuráň, Stanislav Štofčík. Dramaturgia: Ján Šimko; Zvukový záznam: Peter Daniška; Majster zvuku: Rudolf Fritzman; Produkcia: Eva Viteková; Réžia: Petr Marek a Ján Mikuš.

Anotácia: Román oceňovaného prozaika a básnika Petra Macsovszkého získal v roku 2016 hlavnú cenu v súťaži Anasoft Litera. Príbeh štyridsiatnika v kríze stredného veku je napísaný osobitou formou. Hlavný hrdina Szoborkay neadekvátne vníma svoju telesnú schému. Z neschopnosti zrušiť dištanc medzi vlastným vedomím a telom vyplýva potreba neustáleho hľadania svojho miesta v reflexii a komentároch k fyzickému svetu. Intenzívne prežívané odtelesnenie a z neho vyplývajúce problémy hrdinu tvoria ale iba jednu z tematických línii románovej komédie o starnúcom intelektuálovi. Osobitý humor, zaujímavá forma a schopnosť autora popisovať svet jeho hrdinu v zaujímavých akustických metaforách robia z románu ideálne východisko pre rozhlasové spracovanie.

Účinkujú: Ľubomír Burgr, Anna Čonková, Ingrid Hrubaničová, Vladimír Zboroň, Gregor Šimko a Laco Kerata. Zdramatizoval Peter Šulej. Autor hudby: Matúš Homola. Dramaturgia: Ján Šimko; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková; Zvuk: Milan Greguš; Réžia: Ján Šimko.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová hra Vae victis (Beda porazeným) je zaujímavá po obsahovej, ale i formálnej stránke. Groteskný príbeh spoločnosti okolo mladého kňaza, ktorý začne horlivo študovať spisy Jozefa Tisa a interpretovať ich zvráteným spôsobom. Netradičná forma vychádza z improvizovanej rozhlasovej hry, vytvorenej a realizovanej Divadlom Gasparego na podnet režiséra a jeho zakladateľa Jána Mikuša. Vďaka zaznamenaným improvizáciám pôsobia dialógy veľmi autenticky. Fiktívny príbeh fanatického kaplána z Bánoviec nad Bebravou, ktorý vlastný extrémizmus zakrýva citátmi z diela Jozefa Tisa, má tragický koniec. Vo výsledku je hra groteskou o manipulácii, nejasnom výklade histórie či pojmu národa, ale i o zbabelosti spoločnosti a umelca v nej, pravde a vyrovnávaní sa s traumami.

Účinkujú: Ján Mikuš, Ján Kuráň, Stanislav Štofčík, Ludmila Klimková, Helena Hajková a Ľubomír Raši. Dramaturgia: Ján Šimko; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková; Zvuk: Dušan Kozák; Réžia: Ján Mikuš.

Počúvať v archíve

Anotácia: Pôvodná rozhlasová komédia Jána Mičucha mení dejiny, osvetľuje pravú podstatu historických udalostí, opisuje skutočné osobnosti nielen slovenských dejín presne tak, ako sa to určite nestalo. Alebo stalo? A čo vy? Čo by ste robili, keby ste boli vynálezcom cirkulárky času?

Účinkujú: Miroslav Kolbašský, Viktória Sedláková, Michaela Domovcová, Peter Himič, Attila Boczárszky, Juraj Zetyák a ďalší. Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová; Hudobná dramaturgia: Alexander Berta; Zvuk: Peter Krajčovič; Réžia: Hana Rodová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Ostatná rozhlasová hra Jána Milčáka "Vianočný peniaz" je symbolickou sondou do ľudského vnútra, metaforou putovania obyčajného človeka životom. V príbehu dvojice žobrákov sa rozvíja príbeh priateľstva, obety, porozumenia i ľudskej tragédie.

Účinkujú: Judita Vicianová, Andrej palko, Peter Lejko, Nataša Kötelesová a ďalší. Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová; Hudobná improvizácia: Juraj Vajó; Zvuk: Peter Krajčovič; Réžia: Hana Rodová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Netradičná vianočná hra o tom, čo sa môže diať, keď päť Márií čaká jedného Jozefa. Štyri z nich - jeho dcéra, manželka, matka a milenka sa stretnú na nemocničnom oddelení, kde dôjde k neočakávaným udalostiam. Vedené piatou Máriou - zdravotnou sestrou prekonávajú strastiplnú cestu z nemocnice von - ale kam vlastne? Pôvodnú rozhlasovú hru oceňovanej slovenskej autorky naštudovali Božidara Turzonovová, Lucia Vráblicová, Dominika Morávková, Edita Borsová a Henrieta Kolláriková. Napísala Ivica Ruttkayová, autorom hudby je Matúš Wiedermann.

Dramaturgia: Ján Šimko; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková; Zvuk: Ľubica Olšovská; Produkcia: Alena rumanovská a Ľudmila Sabová. Réžia: Adam Hanuljak.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová adaptácia hry jednej z najznámejších autoriek detektívok, Agathy Christie, "Vražda na Níle", nás prenesie do Egypta, na riečny parník, ktorý sa stane dejiskom vraždy mladej dámy z vysokej spoločnosti. Nakoľko je však parník v pohybe, je celkom zrejmé, že vrahom je niekto na palube. Zamotaná sieť osobných vzťahov a ich príbehov, umne napísané dramatické postavy, atmosféra doby a súdobej spoločnosti, to všetko sú rekvizity, s ktorými Agatha Christie narába šikovne, vtipne a najmä s vysokou dávkou napätia, tajomstva a prekvapivých odhalení.

Účinkujú: Jaromír Meduna, Táňa Pauhofová, Ivan Martinka, Monika Potokárová, Ivan Romančík, Richard Stanke, Mária Kráľovičová, Diana Mórová, Róbert Jakab, Lucia Hurajová, Laco Kerata, Peter Šimun a Mandi Abdalrahman. Réžia: Jaro Rihák; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Andrej Klimits; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková; Produkcia: Silvia Lukáčová.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Záplava patrí k posledným dvom Timraviným novelám (ešte Dve doby), ktoré vyšli len pár mesiacov pred vypuknutím II. svetovej vojny. Asi nie je náhoda, že v nej rozoberá udalosti práve z konca I. svetovej vojny, po rozpade monarchie a udalostí z obdobia tzv. Maďarskej komúny, ktoré sa prudko dotkli celej oblasti južného Slovenska. V prvom rade ide teda o vzácny dokument, v ktorom sa čitateľ dozvedá detaily o síce krátkom, ale zložitom, politicky turbulentnom období našich dejín. V kontexte Timravinej tvorby ide teda o pomerne výnimočný text, ktorý sa dramatizátor Miro Dacho pokúsil uchopiť práve v duchu akejsi historickej mystifikácie. Timrava sa tak v jeho podaní stáva vojnovou reportérkou, ktorá si zaznamenáva na nahrávacie zariadenie konkrétne udalosti a my sa k jej nahrávke dostávame ako poslucháči „fíčru", kde sa konfrontujeme s moderným pohľadom na udalosť samotnú, i jej literárnu podobu. Jemná irónia, ktorá vyplýva z autorkinho sklamania (keďže jej do prvého vydania tejto novely redakčne intenzívne zasahovali), sa vinie aj rozhlasovým spracovaním a podáva tak obraz v niekoľkých vrstvách, od literárnej predlohy, cez fiktívnu dokudrámu, až po scudzený odstup publicistického žánru.

Autor rozhlasovej dramatizácie: Miro Dacho; Réžia: Patrik Lančarič; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Andrej Klimits; Hudba: Jozef Vlk; Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann; Produkcia: Silvia Lukáčová; Obsadenie: Peter Sklár, Laco Kerata, Jana Oľhová, Lena Košická, František Kovár, Martina Michalcová, Pavol Šimun, Csongor Kassai, Damián Peška a Elena Mikšíková.

Počúvať v archíve

Anotácia: Rozhlasová hra vznikla na základe drámy, za ktorú získal cenu Rádia Devín v súťaži Dráma 2017 začínajúci český dramatik Ondřej Škrabal. Autor pôsobí aj ako divadelný režisér v nezávislej umeleckej platforme, ktorá sa zaujíma o „radikálnu“ činohru (sústredenie sa na text, minimalistickú scénografiu, prepojovanie divadla so súčasnou hudbou a performance), taktiež píše poéziu. Zjavenie pudla je veršovaná monodráma herca, ktorý práve dohral Fausta a v zákulisí reflektuje absurdný dramatický moment, ktorý sa odohral na javisku. Ten odštartuje monológ, oscilujúci medzi existenciálnosťou a banálnosťou, ktorý poodhaľuje divadelný svet z pohľadu herca a v obecnej rovine poukazuje na človeka uzavretého v bubline svojho malého sveta, v ktorom príchod akéhokoľvek cudzorodého prvku či inakosti vzbudzuje strach a paranoje a stáva sa tiež vhodnou zámienkou na ospravedlnenie vlastných zlyhaní. Ondřej Škrabal hru komponoval ako hudbu slov. Princíp komponovania – slova, hudby a zvuku - využíva aj rozhlasové spracovanie.

Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Majster zvuku: Dušan Kozák; Produkcia: Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová; Dramaturgia: Michaela Materáková; Réžia: Adam Hanuljak.

Počúvať v archíve

Anotácia: Barón Prášil je niečo ako dobrodruh, ktorý sa v čase a priestore pohybuje neobmedzene. Aj preto sa Tomáš Repčiak rozhodol, že jeho príhody môžu v cykle "Ako to bolo ďalej" pokračovať aj v Amerike.

Účinkujú: Viliam Hriadel, Vladimír Rohoň, Mária Samajová, Michal Ďuriš a ďalší. Dramaturgia: Eugen Tomajko a Mária Danadová; Hudobná dramaturgia: Ján Fiala; Technická spolupráca: Peter Janák; Réžia: Vladimír Kivader.

Počúvať v archíve

Anotácia: Dramatické stretnutie muža a ženy v dlhodobom vzťahu poznačeného stereotypmi. Jeho tragédia však nespočíva len v stereotype, ale v novej okolnosti, ktorá všetko zmení. Hra patrí do cyklu "Fórum mladých autorov".

Účinkujú: Mária Ševčíková a Peter Kováč. Dramaturgia: Peter Pavlac a Daniela Brezániová; Zvuk: Daniel Horňák; Réžia: Júlia Oreská.

Počúvať v archíve

Anotácia: V cykle "Ako to bolo ďalej" ponúkame moderné interpretácie klasických literárnych a dramatických textov. Do dramatickej podoby svoju predstavu o tom, čo bolo "po" príbehu Draka z Chrobákovho "Drak sa vracia" transponoval Peter Krištúfek.

Účinkujú: Alena Sušilová, Daniel Výrostek, Marianna Mackurová, Vladimír Rohoň, Juraj Smutný a ďalší. Dramaturgia: Egon Tomajko; Majster zvuku: Peter Janák; Réžia: Peter Krištúfek.

Počúvať v archíve

Anotácia: Stretnutie dvoch neznámych mladých žien, v ktorom sa ukáže, že vôbec nie sú neznáme a že naša previazanosť je niekedy oveľa osudovejšia, než by sme si želali. Hra z cyklu "Fórum mladých autorov".

Účinkujú: Ráchel Šoltésová, Marika Tisoňová, Alica Mária Bujnová. Dramaturgia: Peter Pavlac, Jakub Molnár, Alena Bodingerová a Dušan Kozák; Zvuk: Andrej Osvald; Réžia: Alica Mária Bujnová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Sloboda je svet bez realít! Večná faustovská téma nanovo ožíva v originálnej hre a réžii Jána Mikuša. Si iba tým, čo toto zjavovanie umožňuje žiadnym zvláštnym ja, umenie si protirečí a to mi prináša dobrú náladu, neistoty budúcnosti! Hra z cyklu "Ako to bolo ďalej".

Účinkujú: Johana Surmová, Dominik Zaprihač, Ondřej Daniš, Juraj Smutný, Marianna Mackurová. Dramaturgia: Mária Danadová; Technická spolupráca: Peter Janák; Réžia: Ján Mikuš.

Počúvať v archíve

Anotácia: Miniatúra Barbory Nitschovej je vystavaná na montáži autentickej korešpondencie medzi mladým mužom odvedeným za vojaka v armáde monarchie a ženou, ktorú zanechal doma. Dokumentárny vhľad do vzťahu, ktorý výrazným spôsobom ovplyvnila Prvá svetová vojna. Hra z cyklu "Fórum mladých autorov".

Účinkujú: Edita Borsová, Štefan Martinovič, Miroslav Trnavský, Alex Koníček a ďalší. Dramaturgia: Peter Pavlac a Dušan Kozák; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková, Ludmila Hodulíková; Zvukový majster: Viktor Kyselica; Réžia: Barbora Nitschová.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Boli tu a už tu nie sú, odovzdali hlavy piesku, stratili sa v prázdnych vetách, kosti sa im s vodou miesia. V cykle "Ako to bolo ďalej" ponúkame rozhlasové interpretácie klasických textov slovenskej aj svetovej literatúry. Niektoré z interpretácií sa posúvajú do súčasnosti, niektoré menia význam a ďalšie dopĺňajú príbeh. Peter Krištúfek "dopísal" Rabelaisovu knihu a ponúkol niečo, čo v klasickej knihe mohlo byť.

Účinkujú: Egon Tomajko, Viliam Hriadel, Juraj Smutný, Ján Haruštiak, Radoslav Kuric. Dramaturgia: Egon Tomajko; Hudobná dramaturgia: Ján Fiala; Zvukový majster: Marián Cibuľa; Režisér: Peter Krištúfek.

Počúvať v archíve

Anotácia: Experimentálna dystopická sci-fi miniatúra, ktorá sa zaoberá dôsledkami pochybného experimentu s ľudskou mysľou. Hra bola vytvorená pre cyklus "Fórum mladých autorov".

Účinkujú: Matúš Beniak, Přemysl Boublík, Alfréd Swan, Zuzana Kapráliková, Ráchel Šoltésová a ďalší. Napísal Patrik Samohýl. Dramaturgia: Peter Pavlac a Dušan Kozák; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Zvuk: Karol Kuliffay; Réžia: Patrik Samohýl.

FRH final_2019 copy.jpg


Počúvať v archíve

Anotácia: Hravý obraz problematického vzťahu medzi mužom a ženou, vystavaný spôsobom opakujúceho sa modelu, ktorý vo formálnej hre mimoriadne živo odráža prázdno rôznych podôb tohoto vzťahu. Do cyklu "Fórum mladých autorov" napísala: Vanda Zemanová Alberty.

Účinkujú: Karin Adzimová, Marek Ľupták, Michal Noga, Vanda Zemanová. Dramaturgia: Peter Pavlac a Dušan Kozák; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodukíková; Zvuk: Both Gergely a Dušan Kozák; Réžia: Vanda Zemanová.

FRH final_2019 copy.jpg


Počúvať v archíve

Anotácia: Spracovanie poviedky známej slovenskej spisovateľky, ktorá patrí do prvej generácie slovenských literárnych realistiek, aktívne sa zúčastňujúca kultúrneho života na Slovensku na prelome storočí a najmä v prvej polovici 20.storočia. Zároveň je považovaná za priekopníčku ženského románu u nás. Poviedka Kar bola uverejnená v zbierke Pani Georgiadesová na cestách a nesie v sebe znaky jemnej satiry na súdobú spoločnosť, hoci sama osebe je skôr akýmsi nevinným žartovaním s myslením svojich postáv, najmä však vtipnou analýzou jedného skoro tragického omylu. Poviedku pre cyklus "Naša zabudnutá klasika" zdramatizoval Miroslav Dacho.

Účinkujú: Daniela Mackovičová, Adam Jančina, Judita Hansman, Soňa Ulická, Pavol Šimun. Dramaturgia: Peter Pavlac; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Zvuk: Mária Kodčíková; Produkcia: Silvia Lukáčová; Réžia: Ondrej Kaprálik.

FRH final_2019 copy.jpg


Počúvať v archíve

Anotácia: Minidráma – monológ muža, žurnalistu, ktorý sa snaží zachovať si tvár, dostať sa z kruhu konformizmu doby a zlyháva v momente zásadného rozhodnutia. Pre cyklus "Fórum mladých autorov" napísal Ján Štiffel.

Účinkujú: Lukáš Dóza, Miroslav Trnavský. Dramaturgia: Peter Pavlac, Klára Madunická, Alena Bodingerová, Dušan Kozák; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Zvuk: Juraj Podhradský; Réžia: Ján Štiffel.

Počúvať v archíve

Anotácia: Hra o klamaní seba, klamaní iných, o zložitosti prekonávania hranice medzi svetom dediny a svetom mesta, ktorá je stelesnená v priateľstve dvoch mladých žien. Pre cyklus "Fórum mladých autorov" napísal Jakub Spevák.

Účinkujú: Sarah Arato, Zuzana Kapráliková, Ján Štiffel, Adriana Sečkárová. Dramaturgia: Peter Pavlac, Rebeka Valábková, Brian Brestovanský, Alena Bodingerová; Majster zvuku: Igor Jedinák; Réžia: Jakub Spevák.

Počúvať v archíve

Anotácia: Napísať obecnú kroniku, o tom, čo sa naozaj stalo, to je vážna vec. V rozhlasovej hre Michaely Rosovej nadobúda Kukučínov Neprebudený nové rozmery. Hra bola vytvorená pre cyklus: "Ako to bolo ďalej".

Účinkujú: Ľudmila Klimková a Ján Mikuš. Dramaturgia: Mária Danadová; Hudobná dramaturgia: Ján Fiala; Zvukový majster: Peter Janák; Réžia: Ján Mikuš.

Anotácia: Hana Gregorová je považovaná za jednu z prvých slovenských autoriek so silným feministickým pohľadom na svet a snahou realizovať ho v literatúre. Dávať najavo tieto názory pred sto rokmi bolo odvážne, nezvyčajné a znamenalo vystaviť sa kritike, ba až posmechu. Aj preto sa literárna činnosť Hany Gregorovej, manželky Jozefa Gregora-Tajovského, presúvala postupne od publicistiky k slovu umeleckému a teda k beletrii. Tam našla pôdu na sebarealizáciu a možnosť vyjadrovať sa k postaveniu ženy na začiatku 20.storočia, čo v našom kontexte bolo naozaj nebývalé. Tento aspekt sa silne odráža aj v poviedke Prvá obeť, ktorá je snahou na príklade silnej ženskej postavy s ambíciou prekonať rodové stereotypy ukázať práve nemožnosť ich prekonania, pretože tolerancia spoločnosti bola prakticky nulová. Michaela Zakuťanská sa snaží o dôslednú dramatizáciu, v ktorej presahom sa stáva pointa, keď sa hlavná postava identifikuje s Hamletom stojacim na javisku, a sama od autorky dostane možnosť z javiska prehovoriť. Jej zúfalé posolstvo pre budúce postavenie ženy tak zaznieva apelatívne aj dnes, pretože smutným poznaním je aj fakt, že sme sa vlastne až tak dramaticky v priebehu minulého storočia v otázke rodovej rovnosti neposunuli. Autorkou rozhlasovej dramatizácie pre cyklus "Naša zabudnutá klasika" je Michaela Zakuťanská.

Réžia: Ondrej Kaprálik; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Mária Kodčíková; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Produkcia: Silvia Lukáčová; Účinkujú: Kamila Heribanová, Juraj Predmerský, Judita Hansman, Barbora Chlebcová, Andrea Somorovská, Martin Kaprálik, Zuzana Frenglová a Robert Roth.

Počúvať v archíve

Anotácia: Tragický obraz úpadku umelkyne, ktorá kedysi dávno urobila najhoršie rozhodnutie svojho života a dnes rozumie, že jeho dôsledkom už nemôže uniknúť. Hra z cyklu "Fórum mladých autorov".

Účinkujú: Božidara Turzonovová, Matúš Krátky, Samuel Gáfrik, Šimon Zeman. Dramaturgia: Peter Pavlac a Dušan Kozák; Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková; Zvuk: Samuel Štefanec a Natália Jancová; Réžia: Klára Madunická.

FRH final_2019 copy.jpg

Anotácia: Stretnutie na vrchole veže zvonice, kde úder zvona rozozvučí vnútorný monológ hlavnej hrdinky, študentky dramaturgie, aby privial pochybnosti o tom, či sa vydala vo svojom živote správnym smerom. Hra z cyklu "Fórum mladých autorov".

Účinkujú: Mária Schumerová, Michal Jánoš, Peter Ondreička; Dramaturgia: Peter Pavlac a Dušan Kozák; Zvuk: Michal Horváth; Réžia: Daniela Brezániová.

Počúvať v archíve

Anotácia: Minidráma o dopadoch zlých rozhodnutí a najmä o tom, čo sa môže stať, ak sa rozhodneme stať členmi pochybného duchovného spoločenstva, ktoré len ťažko nenazvať sektou. Hra z cyklu "Fórum mladých autorov".

Účinkujú: René Jankovič, Lucia Vráblicová, Miroslav Trnavský. Dramaturgia: Peter Pavlac a Dušan Kozák; Zvuk: Matúš Imrišek; Réžia: Brian Brestovanský.

Počúvať v archíve

Anotácia: Dve kamarátky, dva životy dospievajúcich žien a telefonát, ktorý rieši a nič nevyrieši. Obraz vyprázdnených vzťahov a nenaplnených očakávaní. Hra z cyklu "Fórum mladých autorov".

Účinkujú: Zuzana Kapráliková, Alžbeta Dvoranová, Peter Martinček, Filip Žitňanský. Dramaturgia: Peter Pavlac, Brian Brestovanský, Dušan Kozák, Alena Bodingerová; Zvuk: Peter Markovski a Marek Buranovský; Réžia: Vanesa Lippová.

Počúvať v archíve

Anotácia: V cykle Ako to bolo ďalej uvádzame originálnu adaptáciu Tristana a Izoldy v oratóriu vášne podľa Jána Mikuša. Mladý slovenský režisér Ján Mikuš adaptáciu nielen napísal , ale aj zrežíroval, do hlavných úloh Izoldy rehoľnej sestry, Izoldy archeologičky, Tristana vojaka a Tristana kňaza obsadil Ivanu Kováčovú, Mariannu Mackurovú, Juraja Smutného a Daniela Výrosteka.

Dramaturgia: Mária Danadová; Technická spolupráca: Peter Janák; Réžia: Ján Mikuš.

Počúvať v archíve

Anotácia: Boleslav Bratislavský je autor, ktorého meno je s najväčšou pravdepodobnosťou poslucháčom a čitateľom neznáme. Autor (vlastným menom Vincent Navara), sa narodil ešte v časoch monarchie (1894), vyštudoval právo a zúčastnil sa prvej svetovej vojny. Tá ho zrejme ovplyvnila natoľko, že ho inšpirovala k potrebe reflektovať svoje zážitky vo forme drobných poviedok a čŕt. Po vojne odchádza do Košíc, kde sa evidentne zúčastňuje systematickej literárno-osvetovej činnosti, nakoľko zakladá a rediguje týždenník Slovenský ľud a literárny časopis Vesna. V týchto časopisoch (hoci nie len v nich) aj spočiatku uverejňoval svoje drobné literárne práce. Jeho tvorba je teda sústredená najmä do čias čerstvo po skončení I.svetovej vojny a silne odráža dopad vojny na individualitu a zároveň spoločnosť ako takú. V poviedke Tuberáci sa Boleslav Bratislavský síce nepriamo, ale o to intenzívnejšie zaoberá práve témou I.svetovej vojny a najmä jej dopadom na bežného človeka, vojaka, priameho účastníka. I táto, i ďalšie poviedky, ktoré reflektujú jeho osobnú skúsenosť z vojny sú poznačené extrémne negatívnymi zážitkami, deštrukciou človeka, spoločnosti, nádychom bez výdychu. Bratislavský je autorom dojmu, obrazu. Sleduje detaily, snaží sa ich popisovať a hľadať ich spojitosť s človekom a situáciou. Detail sa tak stáva nie len autorským a prozaickým gestom, ale plnohodnotne odráža vnútorný svet a prežívanie jeho postáv. Aj preto je hlavná postava poviedky človekom osamelým, hoci vystupuje pred spoločnosťou, človekom poznačeným smrťou, zomierajúcim, ale ešte stále žijúcim. Adaptácia Mira Dacha necháva priestor aj samotnému autorovi, ktorý v poviedke vystupuje ako pozorovateľ, ako ten, čo zapisuje a snaží sa (takisto smrťou poznačený) hľadať nový zmysel svojho života, mimo spomienky na vojnu, odtrhnúť sa od nej, možno práve cez tvorbu, cez „vypísanie" sa z tohto fatálneho pocitu. Ťažko v tom hľadať optimizmus, hoci zbaviť sa nádeje by azda bolo predčasné. Nerobí tak ani Boleslav Bratislavský, ani Miro Dacho a nesmeruje k tomu ani režijný koncept Kamila Žišku. Pátranie po nádeji je totiž podstatnou aktivitou i v momente, keď človek už žiadnu cestu nevidí. Autorom rozhlasovej dramatizácie pre cyklus "Naša zabudnutá klasika je Miro Dacho.

Účinkujú: Michal Jánoš, Miroslav Beňuš, Janette Švoňavská, Dušan Kaprálik, Juraj Predmerský, Dušan Vaňo, Martin Vitek, Zuzana Kapráliková, Peter Ondrejička, Laco Kerata a René Jankovič; Réžia: Kamil Žiška; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Milan Greguš; Hudobná dramaturgia: Ľudmila Hodulíková; Produkcia: Alena Rumanovská.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: "Boleslav Bratislavský je autor, ktorého meno je s najväčšou pravdepodobnosťou poslucháčom a čitateľom neznáme. Autor (vlastným menom Vincent Navara), sa narodil ešte v časoch monarchie (1894), vyštudoval právo a zúčastnil sa prvej svetovej vojny. Tá ho zrejme ovplyvnila natoľko, že ho inšpirovala k potrebe reflektovať svoje zážitky vo forme drobných poviedok a čŕt. Po vojne odchádza do Košíc, kde sa evidentne zúčastňuje systematickej literárno-osvetovej činnosti, nakoľko zakladá a rediguje týždenník Slovenský ľud a literárny časopis Vesna. V týchto časopisoch (hoci nie len v nich) aj spočiatku uverejňoval svoje drobné literárne práce. Jeho tvorba je teda sústredená najmä do čias čerstvo po skončení I.svetovej vojny a silne odráža dopad vojny na individualitu a zároveň spoločnosť ako takú. Novela (románová črta) V borbe s temnotou však pracuje s námetom všeobecnejším, odvíjajúcim sa od potreby súdobej literárnej a umeleckej obce vôbec, vzdelávať a vychovávať „slovenský ľud". Boleslav Bratislavský (právnik) nie je síce v rozprávaní tohto príbehu nijak zvlášť dramatický, ale jeho osobný záujem a potreba pozdvihnúť úroveň vzdelania bežných občanov nášho „regiónu" (pred vojnou i po nej) dávajú tejto novele punc naliehavosti a silnej (hoci občas trochu naivnej) výpovednej hodnoty. Z Ameriky navrátivší sa bývalý sedliak Válek sa rozhodne vo svojej dedine založiť čitateľský spolok. Naplnený silou zážitkov zo života krajanov v USA, snaží sa rozširovať záujem o čítanie, tlač, naráža však na prekážky, ktoré zrejme naozaj odrážali realitu dobových problémov stretu nepotreby vzdelávať sa, podozrievavávemu vzťahu k literatúre, informovanosti o svete atp. Adaptácia tejto novely (Miro Dacho) je vtipným extraktom, ktorý sa v režijno-dramaturgickom koncepte (Kamil Žiška) snaží na jednej strane postihnúť špecifiká autorského myslenia Boleslava Bratislavského, na strane druhej autora predstaviť v interpretačnej nadstavbe, ktorá by ho mohla priblížiť aj súčasnému poslucháčovi. Autorom rozhlasovej dramatizácie pre cyklus "Naša zabudnutá klasika je Miro Dacho. "

Účinkujú: Michal Jánoš, Miroslav Beňuš, Janette Švoňavská, Dušan Kaprálik, Juraj Predmerský, Dušan Vaňo, Martin Vitek, Zuzana Kapráliková, Peter Ondrejička, Laco Kerata a René Jankovič; Réžia: Kamil Žiška; Dramaturgia: Peter Pavlac; Zvuk: Milan Greguš; Hudobná dramaturgia: Ľudmila Hodulíková; Produkcia: Alena Rumanovská.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: "Tento svet nám patrí, celé tieto nekonečné roviny, čo sa rozprestierajú pred naším bystrým zrakom, tieto pláne a lány poľnohospodárskych plodín, ktoré okúsili naše podrážky. Cítim to. Cítim chvenie tejto zeme, cítim volanie diaľok." Michaela Rosová vo svojej hre voľne pracuje s motívmi kultového románu Jacka Kerouaca "Na ceste". Hra vznikla pre cyklus "Ako to bolo ďalej".

Účinkujú: Miloslav Král, Juraj Smutný. Dramaturgia: Egon Tomajko; Zvuk: Iveta Janáková; Réžia: Vladimír Kivader.

Počúvať v archíve

Anotácia: Franz Kafka svoj najrozsiahlejší román Zámok nedokončil. Tomáš Hučko, ktorý nazval svoj text podľa hlavnej postavy spomínaného románu, však áno. Milí priatelia, vážení hostia. Práve mi bolo oznámené, že zememerača zahliadli neďaleko dediny. Pamätajte na pravidlá, ktoré sme si stanovili. Hlavne nezabudnime, prečo sme tu. Hra z cyklu "Ako to bolo ďalej".

Účinkujú: Ivana Kivaderová, Ondřej Daniš; Michal Ďuriš, Viliam Hriadeľ, Egon Tomajko a ďalší. Dramaturgia: Mária Danadová; Zvuk: Peter Janák; Réžia: Ján Mikuš.

FRH final_2019 copy.jpg

Počúvať v archíve

Anotácia: Tomáša Hučka zaujala kniha z polovice 19.storočia, ktorú sám preložil do slovenčiny a ktorá sa zapísala do dejín americkej literatúry. Súbor originálnych esejí: Walden alebo život v lese napísal Henry David Thoreau. Hučkova realita v cykle "Ako to bolo ďalej" sa však odohráva v súčasnosti.

Dramaturgia: Mária Danadová; Hudobná dramaturgia: Ján Fiala; Zvuk: Iveta Janáková; Réžia: Zuzana Galková.

FRH final_2019 copy.jpg


Počúvať v archíve