Porota

Juraj Bielik

Juraj Bielik

Režisér, umelecký šéf Divadla Jána Palárika v Trnave

Od skončenia štúdií na VŠMU pod vedením prof. Vladimíra Strniska v roku 2009 pôsobí ako režisér, dramaturg a autor scénickej hudby vo viacerých divadlách v Bratislave i mimo nej. Od septembra 2018 pôsobí ako umelecký šéf Divadla Jána Palárika v Trnave. Jeho režijné videnie zaujalo ešte počas štúdia na VŠMU porotu na festivale študentských divadiel v Ríme (Roma Teatro Festival 2009), kde sa so svojou absolventskou inscenáciou Ostrovského hry Nemá kocúr večne hody stal víťazom súťažnej sekcie festivalu. Na škole nadviazal spoluprácu so svojím spolužiakom, režisérom Antonom Korenčim, s ktorym vytvoril v režijnom tandeme dohromady (vrátane školských) jedenásť inscenácií. Ich spoločná tvorba tvorila od roku 2009 dôležitú súčasť repertoáru divadla a.ha, ktoré na svoju činnosť nadviazalo v priestoroch divadla Malá scéna STU. Prirodzená muzikálnosť a interpretačné zručnosti v hre na rôznych hudobných nástrojoch priviedli Juraja Bielika ku komponovaniu scénickej hudby. Venoval sa aj divadlu pre deti – inscenoval rozprávky Malá morská víla, Snehová kráľovná (obe Malá scéna STU, 2009 a 2010), Kvak a čľup (Bratislavské bábkové divadlo, 2014), všetky spoločne s A. Korenčim. Medzi najnovšie réžie Juraja Bielika v Divadle Aréna patrí inscenácia hry Constanze Denningovej Extasy Show a Bankári podľa textu George van Houtsa (obe 2017). Spoločne s Antonom Korenčim inscenoval fragment „Nepokradneš“ v rámci divadelného projektu Desatoro v SND, ktorý sa stal Objavom sezóny v ankete Dosky 2014. V roku 2014 uviedol v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava slávnu komédiu Plné vrecká peňazí, v ďalšej sezóne hru Sladký domov György Spiró (2015). V aktuálnej sezóne debutoval v Štátnom divadle Košice inscenáciou hry Adriany Krúpovej Ešte sa to dá zachrániť (2018). Spolupracoval s divadelnou fakultou VŠMU, Štátnym konzervatóriom v Bratislave, Slovenským rozhlasom, bol lektorom viacerých workshopov napr. na festivaloch Divadelná Nitra alebo Scénická žatva.


Nadežda Lindovská

Nadežda Lindovská

Teatrologička, Katedra divadelných štúdií Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave

Rozhlasová dramatická tvorba na Slovensku má dlhú tradíciu a vysokú úroveň. Sprevádza ma od detstva, keď som každú sobotu poobede spolu s mamou a sestrami počúvala rozhlasové hry pre deti a mládež a poznala všetky hlasy legendárnej detskej rozhlasovej družiny. Schopnosť rozhlasu oživovať a prenášať slová, ľudské príbehy a emócie do našich domácností - je magická.

Divadelná historička, publicistka, pedagogička a docentka Katedry divadelných štúdií Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave sa vo svojej teatrologickej a pedagogickej práci sa venuje predovšetkým dejinám ruského divadla, dejinám a súčasnosti slovenského divadla, téme ženy a divadlo. Dlhoročne vedecky spolupracuje s bratislavským Divadelným ústavom a Ústavom divadelnej a filmovej vedy CVU SAV. Stala sa spoluautorkou viac ako troch desiatok teatrologických a umenovedných knižných publikácií a monografií.

Je členkou redakčnej rady časopisu SAV Slovenské divadlo, Redakčnej rady DÚ, Asociácie Divadelná Nitra, Záujmového združenia žien Aspekt, profesionálnych združení ako AICT – Slovakia (Medzinárodná asociácia divadelných krtikov), ZSDKT - Združenia slovenských divadelných kritikov a teoretikov. Je autorkou hesiel v Encyclopaedii Beliana a elektronických sprípt: Dramatik A.P.Čechov (2006). Najvýznamnejšie vedecké publikácie: monografická štúdia Divadlo v hľadaní staro/nových identít. In Knopová, Elena (ed.): Súčasné slovenské divadlo v dobe spoločenských premien. (VEDA 2017), Nadežda Lindovská a kol. Od rekoštrukcie divadelnej inscenácie ku kultúrnym dejinám? (VEDA, 2015), N. Lindovská. Od Antona Čechova po Michaila Čechova (VŠMU, 2012); N. Lindovská a kol. Magda Husáková-Lokvencová. Prvá dáma slovenskej divadelnej réžie (Divadelný ústav a VŠMU, 2008).


Miron Pukan

Miron Pukan

Teatrológ, estetik, Inštitút estetiky a umeleckej kultúry, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove

Mojím životom je síce divadlo, no nikdy nepohrdnem stretnutiami s rozhlasovým dramatickým umením, ktoré vnímam z hľadiska registra výrazových prostriedkov ako veľmi špecifické a slobodné. Živé umelecké slovo je tým, čo ma ešte stále – aj napriek tomu, že kultúra v našej spoločnosti ťahá za kratší koniec – esteticky vzrušuje, hodnotovo napĺňa a robí šťastným. Teším sa z podujatia, ktoré ponúkne veľa novôt a zároveň podá ucelenú správu o stave tvorby v Slovenskom rozhlase v mne blízkom žánri rozhlasovej hry.

Vyštudoval estetiku, slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa divadelnej kritike a teórii, organizuje festival Akademický Prešov, v súčasnosti pôsobí na Inštitúte západoslovanských a južnoslovanských jazykov Fakulty polonistiky Varšavskej univerzity vo Varšave. Vo svojom vedeckom výskume sa zameriava na problematiku dejín európskeho a slovenského divadla, na teóriu drámy a divadla, interpretáciu divadelného diela, alternatívne divadlo so zameraním na poľskú a českú divadelnú kultúru, divadelnú kritiku a semiotiku divadla. Aktívne publikuje v odborných domácich a zahraničných časopisoch (Javisko, KÓD, Vlna, Slovenské divadlo, SME, Pravda, Literárny týždenník, Divadlo v medzičase, Orghast, Teatro), je členom odborných porôt viacerých profesionálnych a amatérskych recitačných a divadelných súťaží, prehliadok či festivalov (Dotyky a spojenia, Hviezdoslavov Kubín, Scénická žatva, Wolkrov Prostéjov, Moravský festival poézie – VALMEZ a i.). V umeleckej a odbornej oblasti spolupracuje s médiami a inštitúciami typu: Divadelný ústav Bratislava, SAV Bratislava, Filozofická fakulta Univerzity Komenského Bratislava, Slovenský rozhlas a televízia, Poľský inštitút v Bratislave, Divadlo Jonáša Záborského a Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove, Štátne divadlo v Košiciach, Bábkové divadlo v Košiciach.


Pavel Rankov

Pavel Rankov

Spisovateľ, dramatik, teoretik, Katedra knižničnej a informačnej vedy, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Rozhlasová hra hrdo stojí dobe proti prívalu obrazov aj v dnešnej. Vo vizuálnom svete dokáže ukázať prakticky všetko nevizuálne.

Pavol Rankov sa narodil v Poprade v roku 1964. V roku 1987 ukončil štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (odbor knihovníctvo a vedecké informácie). Je autorom 5 románov a 4 poviedkových kníh. Bol dramaturgom televízneho cyklu Umenie a viedol rozhlasový cyklus Rozhovory o literatúre. Rozhlasová adaptácia jeho románu Stalo sa prvého septembra získala ocenenie TRH 2017.


Aleš Vrzák

Aleš Vrzák

Šéfrežisér Českého rozhlasu v Prahe

Fotografia s ceduľou DAMEVYTAH súvisí so zásadnou akciou Českého rozhlasu „Ježíškova vnoučata“. Kolega Martin Ondráček zhromaždil pred Vianocami veľké množstvo želaní seniorov, umiestnil ich na web ČRo a poslucháči si tieto želania rozdelili a seniorom splnili. Akcia je mimoriadna nielen pre darovanie vysneného predmetu, zážitku, sna, ale hlavne pre stretnutie s ľuďmi, ktorí sa môžu cítiť opustení. Pri cestách po domovoch seniorov zistil, že v jednom z nich chýba výťah a pre seniorov je náročné dostávať sa z jednotlivých izieb. A tak vznikla akcia, do ktorej sa zapojili novinári, literáti, umelci, vedci a iní. Každý ponúka zážitok, ktorý si môžete odkúpiť v prospech výťahu pre domov seniorov. A u mňa si môžete kúpiť malú rolu v rozhlasovej hre, ktorú budeme vyrábať na jeseň. Rozhlasová hra pre mňa vždy bola rozprávaním príbehov. A príbehy tvoria dni a týždne – tvoria dejiny. To, že rozhlasová hra môže pomôcť postaviť kúsok výťahu, je bonus, v ktorý som ani nedúfal.

Po štúdiu českého jazyka a literatúry sa v roku 1993 dostal na konkurz do Českého rozhlasu České Budějovice na pozíciu slovesný režisér. V roku 2005 odišiel z regionálneho štúdia do Prahy, kde vykonával rovnakú prácu. Od roku 2009 je šéfrežisérom Českého rozhlasu. Zásadný význam pre jeho rozhlasový vývoj malo stretnutie s tromi hudobnými skladateľmi a zároveň zvukovými dizajnérmi – Michalom Ratajom, Láďom Železným a Honzom Trojanom. Ich vzájomná spolupráca im priniesla rad ocenení, či už od odborných porôt alebo aj v hlasovaniach poslucháčov. Podarilo sa im niekoľkokrát zabodovať aj na medzinárodných festivaloch (Prix Marulic, Prix Italia, UK International Radio Drama Festival). Posledná významná práca „Spalovač mrtvol“ získala 1. cenu festivalu Prix Bohemia Radio a bola zaradená na shortlist BBC Audio Drama Awards v kategórii Best European Drama.