Názory odborníkov

Mário Drgoňa

Mário Drgoňa je poslucháčom štvrtého ročníka divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby. Vyštudoval tiež konzervatórium v obore herectvo a takmer pätnásť rokov sa venuje i hudbe. Ako dramaturg spolupracoval s ostravským divadlom Stará Aréna či s nitrianskym Starým divadlom, no tiež so Štúdiom 12 v Bratislave. Tvorivo participoval i na cykle inscenovaných čítaní súčasnej drámy v SND. V spomínanom Štúdiu 12 vytvoril (a účinkuje v nej) tiež monodrámu "Søren Kierkegaard", ktorá bude súčasťou festivalu Nová Dráma, no objavila sa tiež na festivale Divadelný Spiš. Aktívne sa ako dramaturg podieľa na produkciách divadla LAB (VŠMU) a venuje sa tiež tvorbe scénickej hudby. Do tvorby rozhlasových hier v SRO sa vďaka Petrovi Pavlacovi zapojil ako autor a režisér dvoch rozhlasových minidrám v rámci projektu "Fórum Mladých", pričom momentálne pripravuje tiež adaptáciu pre projekt "Zabudnutá klasika". Podieľa sa tiež na tvorbe dramatických prekladov.

Rozhlas vnímam ako nesmierne pozoruhodnú tvorivú platformu, prostredníctvom ktorej mám možnosť tvoriť aktuálne autorské diela za využitia menej štandardných a často zabudnutých postupov. Rozhlas je pre tvorcov v niečom limitujúci, no bez pochýb v pozitívnej rovine - po oprostení sa od mimických a gestických možností herca ponúka nesmierne zaujímavé zvukové možnosti, pričom v tejto forme je možné mnohé témy akcentovať omnoho zaujímavejším spôsobom, než v činohre. Verím, že rozhlasová tvorba si bude v nastávajúcich rokoch získavať čoraz viac poslucháčov, ktorým dokáže pomôcť v rozvoji a udržateľnosti ich imaginácie a kreativity.

Milan Materák

Narodil sa v Bratislave, kde ukončil aj svoje stredoškolské a vysokoškolské štúdia. Po absolvovaní technickej kybernetiky SVŠT pokračoval v štúdiu na VŠMU, kde ukončil štúdium Televíznej a filmovej dramaturgie. 18 rokov pracoval ako dramaturg v rozhlase. Autorsky sa venoval rozhlasu i televízii – napísal viacero pôvodných hier, dramatizácií a prekladov pre obe médiá. Ako dramaturg má na svojom konte viac ako 200 rozhlasových hier, za mnohé z nich získal ocenenia. Štyrikrát bol ako dramaturg ocenený Hlavnou cenou za pôvodnú slovenskú rozhlasovú hru, s autorom Dušanom Dušekom získal Premio speciale Prix Italia v Parme v roku 1992. Pracoval na manažérskych pozíciách v rozhlase i televízii – šéfproducent prevzatých programov, šéfredaktor Rádia Devín, ústredný riaditeľ Slovenskej televízie, pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg na Ústave manažmentu STU.

Parafrázujúc Schopenhauera sa rozhlasová hra začína a končí ako moja vôľa a predstava.

Eva Schulzová

Vyštudovala Rozhlasovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na Divadelnej fakulte JAMU v Brne, u profesora Antonína Přidala. Vo svojej magisterskej práci sa venovala rozhlasovému cyklu Hry a dokumenty nové generace (ČRo Vltava, 2007-2015). V roku 2013 obhájila dizertačnú prácu Původní česká rozhlasová hra po roce 1989. Obe práce vyšli knižne v Edičnom stredisku JAMU. Počas doktorandského štúdia absolvovala dvojsemestrálnu stáž na Universität der Künste v Berlíne (2010-2011). Autorsky spolupracuje s Českým rozhlasom (napr. literárne pásma pre cyklus Schůzky s literaturou, eseje pre cyklus Psáno kurzívou, publicistické pásma pre cyklus Kontexty) a Českou televíziou (cykly Co by kdyby, Celnice atď.). Publikuje v periodikách Týdeník Rozhlas a Svět rozhlasu, prekladá z nemčiny. V ateliéry Rozhlasovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky vyučuje predmety zamerané na rozhlas a literatúru (Tvorba rozhlasovej hry, Kapitoly z českej rozhlasovej hry po roku 1989, Súčasná európska rozhlasová hra, Premeny literatúry). V súčasnosti pracuje na výskume vzájomného vplyvu filmu a rozhlasu.

Jiří Kratochvil napsal v roce 1992, že věří, že čas rozhlasové hry je teprve před námi. Uplynulo téměř třicet let a já stále věřím, že zlatá doba rozhlasové hry po roce 1989 ještě přijde.

Zuzana Uličianska

Divadelná kritička, manažérka, autorka. Po skončení Technickej Univerzity v Košiciach študovala verejnú správu na Academii Istropolitana v Bratislave, v rámci polročnej stáže študovala aj politológiu na Birkeck College Londýnskej univerzity. Pôsobila ako vedúca oddelenia kultúry na Magistráte mesta Košice či na Ministerstve kultúry SR. Učila manažment na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení, kde bola krátko aj prodekankou pre zahraničné vzťahy. V rokoch 2004 – 2016 pracovala ako interná redaktorka denníka SME, kde sa venovala predovšetkým kultúrnej publicistike. Od roku 2016 je vedúcou oddelenia vonkajších vzťahov Divadelného ústavu v Bratislave. Je spoluiniciátorkou Divadelných ocenení sezóny DOSKY, ktoré vyše dvadsať rokov aj organizovala. Je autorkou viacerých rozhlasových hier. Ako predsedníčka Slovenského centra AICT (Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov) sa od roku 2016 stala aj členkou výkonného výboru tejto organizácie.

Pri hrách - nielen tých rozhlasových - ma fascinuje ich 3D možno až 4D charakter. Scenár či text hry je len základom niečoho multidimenzionálneho, viaczmyslového. Hry sú vlastne len návodmi na zostrojenie funkčných divadelných či rozhlasových strojčekov, ktoré by mali vydávať zo seba nielen zvuky či farby, ale predovšetkým emócie a významy.

Stanislava Matejovičová

Teatrologička, redaktorka. Vyštudovala divadelnú vedu na DF VŠMU (2002 – 2005) a slovenský jazyk a dejepis na FF UCM (1998 – 2003).

Ako vedecko-výskumná pracovníčka pôsobila v Kabinete divadla a filmu SAV (2003 – 2004), na Katedre divadelných štúdií DF VŠMU (2005 – 2016) a na FiF UK (2018). Externe spolupracovala aj s Divadelným ústavom. Ako redaktorka pôsobila v časopise Tvorba, revue pre literatúru a kultúru, kde má stálu rubriku Zo sveta divadla. Pre Slovenský rozhlas autorsky pripravila relácie Poetologického slovníka z oblasti teórie drámy (Rádio Devín, 2009 – 2010). Je autorkou recenzií a odborných štúdií, ako teatrologička participovala na slovenských i medzinárodných konferenciách či divadelných prehliadkach a festivaloch. Pre poslucháčov Divadelnej fakulty VŠMU napísala skriptá Herecká generácia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia (2013) a Základné pojmy teórie drámy a divadla v dialógoch (2014). V súčasnosti sa zaoberá výskumom integrativity; celistvého prístupu v rámci umenia, vedy a vzdelávacieho systému. Tvorí a publikuje v oblasti divadla, literatúry, kultúry a jazyka s interdisciplinárnym presahom. Od roku 2018 je redaktorkou Rádia Devín.

Hry živou hravosťou učia hravo žiť.